Absolventi vysokých škôl na trhu práce nepredstavujú kvantitatívne rozsiahlu skupinu. Podľa zistenia Národného úradu práce koncom mája 2002, teda pred ukončením školského roka, evidovali úrady práce 4 672 absolventov vysokých škôl, vrátane bakalárskeho štúdia. Tento počet nezamestnaných vysokoškolákov predstavoval 0,92 percenta z celkového počtu registrovaných nezamestnaných. Z celkového počtu nezamestnaných absolventov vysokých škôl (ďalej len absolventov) boli dve tretiny (67,4 %) v evidencii úradov práce do troch mesiacov. Najviac nezamestnaných absolventov, vrátane bakalárskeho štúdia, bolo so zameraním na spoločenské vedy, náuky a služby, a to 2 218, z toho najviac (905) bolo z odboru ekonomické vedy a 486 z odboru učiteľstvo. Na druhom mieste je študijný odbor technické vedy a náuky. V úradoch práce evidovali spolu 1 433 týchto absolventov, čo predstavovalo 30,7 percenta všetkých nezamestnaných vysokoškolákov.

Dve tretiny bez práce zo šiestich univerzít

Najviac nezamestnaných absolventov bolo z Univerzity Komenského v Bratislave (689), teda 14,7 percenta zo všetkých nezamestnaných absolventov, z Technickej univerzity v Košiciach (666), zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (545), zo Žilinskej univerzity (485) a zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (445). Do skupiny nezamestnaných absolventov sa koncom mája 2002 zaevidovalo aj 428 absolventov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Týchto šesť vysokých škôl vyprodukovalo dve tretiny (69,7 %) všetkých nezamestnaných absolventov. Absolútne najviac nezamestnaných absolventov evidovali v Prešovskom (898, teda 19,2 %) a Košickom (841, teda 18 %), najmenej v Trnavskom (315, teda 6,7 %) a v Bratislavskom kraji (348, teda 7,4 %). Ekonomická univerzita v Bratislave „vyprodukovala“ spomedzi svojich absolventov koncom mája 2002 spolu 428 nezamestnaných, čo je o vyše tretinu menej ako napríklad Univerzita Komenského. „Spolupracujeme s Národným úradom práce, máme veľa kontaktov s domácimi i zahraničnými spoločnosťami. Snažíme sa našim študentom ponúknuť naozaj dobré možnosti vzdelávania a uplatnenia. Pokiaľ viem, nemajú veľa problémov nájsť si prácu,“ povedala prorektorka pre vzdelávanie na Ekonomickej univerzite v Bratislave Kajetana Hontyová.

Odchod za hranice

Počet nezamestnaných absolventov má pravidelný cyklický priebeh – každoročne sa začína v máji a vrcholí v júni. Cyklické výkyvy súvisia aj s nutnosťou evidencie pre platenie poistného do sociálnych fondov, poberanie sociálnych dávok, potenciálne poberanie podpory v nezamestnanosti, predľženie prázdnin atď. Táto sociálna skupina nezotrvá dlho v evidencii úradov práce ako nezamestnaní a po niekoľkých mesiacoch z evidencie zväčša (približne dve tretiny) odchádza. Otázkou však ostáva, kam odchádzajú. Slovensko totiž čelí reálnej hrozbe ich trvalého odchodu do zahraničia. Problémy súvisiace s nezamestnanosťou vysokoškolských absolventov a predovšetkým s ich odchodom zo Slovenska treba riešiť na viacerých úrovniach. Stanislav Buchta z odboru analýz a stratégie Národného úradu práce upozorňuje, že proces trvalého úniku je v súčasnosti nezastaviteľný najmä v súvislosti s integráciou Slovenska do Európskej únie. „Dôležité bude, aby nedochádzalo k trvalej emigrácii tejto elitnej sociálnej skupiny. Treba vytvoriť podmienky, ktoré by stimulovali návrat týchto ľudí, čím by pomáhali zvyšovať ekonomický a sociálny kapitál svojej domovskej krajiny.“ Podľa Petra Plavčana, riaditeľa odboru vysokoškolského vzdelávania Ministerstva školstva SR, treba venovať pozornosť „neprispôsobovaniu obsahu vzdelania najnovším poznatkom vedy a techniky, spolupráci s univerzitami v priemyselne vyspelých krajinách, medzinárodnej spolupráci a mobilite učiteľov vysokých škôl, medzinárodným projektom a spolupráci s praxou“.

Hľadanie riešenia

Otázka úniku mozgov zo Slovenska nie je len teoretickou, ale má praktické dôsledky. Slovensko sa stáva oblasťou záujmu zahraničných manažérov expandujúcich firiem a objaviteľov mladých talentov. V súčasnosti slovenská mladá kvalifikovaná pracovná sila pomáha zlepšovať stagnujúci demografický potenciál v príslušnej krajine. Trvalý a kontinuálny únik mladej generácie do zahraničia znižuje sociálny kapitál doma a má výrazne negatívne sociálne a ekonomické dôsledky. Už niekoľko rokov do Českej republiky prúdi značný počet vysokokvalifikovaných absolventov slovenských škôl – najmä do zdravotníctva, informatiky a strojárenstva. Nové zamestnanie a prácu spájajú nielen so zvyšovaním životného štandardu, ale aj s novou sociálnou integráciou. Tieto ašpirácie nemali možnosť úspešne realizovať doma. Situácia je o to vážnejšia, že v súčasnosti vo vyspelých západoeurópskych krajinách dochádza k selektívnemu obmedzeniu reštrikcie a mechanizmov obmedzujúcich imigráciu. Tento trend sa presadzuje už aj v niektorých asociovaných krajinách, najviac v Českej republike a Maďarsku, ktoré začínajú otvárať svoj pracovný trh pre vysokokvalifikované pracovné sily.

Ponuka na spoluprácu

Národný úrad práce zdôrazňuje, že novej zamestnanosti v perspektývnych výrobných odboroch a v sektore služieb sa musí výraznejšie prispôsobovať aj odborne pripravená (kvalifikovaná) pracovná sila, dostatočne flexibilná a motivovaná na pracovné, organizačné, technologické a ďalšie zmeny. Tento aspekt sa v slovenskej spoločnosti čiastočne podceňuje, čo v budúcnosti môže zvýšiť nezamestnanosť časti mladej generácie. Podľa prezidenta Americkej obchodnej komory v Slovenskej republike (AmCham) Ronalda Surbeya napríklad aj veľtrhy práce, akým bol v uplynulom roku Succes 2002, „sú jedným zo spôsobov, ako môže naša organizácia plniť svoj cieľ zlepšovať podnikateľské prostredie na Slovensku a zvyšovať tak kvalitu životnej úrovne Slovákov“. Výkonný riaditeľ AmCham Jake Slegers v tejto súvislosti vyhlásil: „Chceme svojou troškou prispieť k riešeniu problému úniku mozgov zo Slovenska a k zlepšeniu situácie tých mladých ľudí, ktorí majú problém nájsť si prácu adekvátnu svojmu vzdelaniu a kvalitám. Radi by sme v budúcnosti pôsobili ako sprostredkovateľ medzi slovenskými a americkými odborníkmi. S využitím know-how a skúseností amerických profesionálov by mohli zodpovedné slovenské orgány úspešne riešiť problémy spojené so zamestnanosťou talentov či s ich odchodom do zahraničia. V prípade záujmu sme otvorení iniciovať a koordinovať takúto spoluprácu.“

Pomoc z vlastných radov

Iniciatívu pri hľadaní možností zamestnania vyvíja už niekoľko rokov študentská organizácia AIESEC Slovensko. V spolupráci so zahraničnými i domácimi spoločnosťami organizuje každoročne Národné dni kariéry. Prostredníctvom tohto projektu sprostredkúva kontakt medzi študentmi vysokých škôl a významnými firmami na Slovensku, ktoré hľadajú budúcich zamestnancov. Výhodou podujatia je, že sa na ňom môžu zúčastniť nielen tí, ktorí hľadajú zamestnanie, ale aj študenti z nižších ročníkov, pre ktorých je to dobrá orientácia nielen v momentálnej situácii na trhu práce a v nárokoch jednotlivých zamestnávateľov, ale aj v ponukách a trendoch trhu práce. Nevýhodou je lokalizácia podujatia do Bratislavy, čo ovplyvňuje účasť študentov mimobratislavských vysokých škôl. Približne z 1 200 až 1 500 študentov, ktorí každoročne podujatie navštívia, je až 80 percent z bratislavských univerzít. Pritom tabuľka nezamestnaných absolventov dokazuje, že najviac ich je v oboch najvýchodnejších krajoch Slovenska. Hoci počty nezamestnaných vysokoškolákov nie sú vysoké, znepokojujúce je, že medzi tými absolventmi, ktorí emigrovali za prácou do zahraničia, sú vynikajúci a priebojní mladí odborníci. Doma budú chýbať. Spoliehať sa na to, že sa niekedy po piatich či desiatich rokoch vrátia, aby tu pomáhali dvíhať ekonomickú a sociálnu úroveň krajiny, je naivné. Stále ešte platí ono starorímske: Tam je vlasť, kde je dobre.