Od roku 1933, od čias Veľkej hospodárskej krízy, nezažili aktéri na americkom parkete taký prepad kurzov, akého sme boli svedkami minulý týždeň. Dow Jones Industrial Average (index 30 najväčších amerických priemyselných a technologických gigantov) klesol o 14,3%, hodnota Standard & Poor´s 500 (indexu 500 najdôležitejších účastín na Wall Street) sa znížila o 11,7% a Nasdaq Composite (index všetkých info-technologických akcií, kótovaných na burze Nasdaq) stratil 16% zo svojho stavu spred teroristického úroku na World Trade Center a Pentagon. Inak vyjadrené: Trhová kapitalizácia všetkých účastín na americkej burze (čiže počet akcií prenásobený ich aktuálnym kurzom) klesla o 1,4 bilióna dolárov a nebezpečne sa priblížila hodnote 10 biliónov dolárov.

Ako sa dalo očakávať, najväčšie kurzové prepady zaznamenali účastiny leteckých spoločností, akcie výrobcov lietadiel, ako aj tituly posťovacích spoločností a bánk. Niekoľko príkladov: Hodnota leteckej spoločnosti USAir sa prepadla o 62%, akcie lietadlového giganta Boeing o vyše 30%, najväčšej americkej poisťovacej spoločnosti American International Group o viac ako 10% a investičného domu Morgan Stanley o 20%. Leteckým spoločnostiam nepomohla ani miliardová finančná injekcia washingtonskej vlády.

Ešte katastrofálnejšie údaje ponúka pohľad na vývin akciových kurzov od posledného historického maxima. Od marca 2000 sa trhová kapitalizácia všetkých amerických účastín znížila o 6,8 bilióna dolárov, teda o približne 40%. Akcie sa dostali na úroveň spred troch-štyroch rokov.

Na new-yorskom parkete zavládlo po teroristickom útok na symbol úspešnosti amerického kapitalizmu a stelesnenie vojenskej sily Spojených štátov na štyri dni technicky a ľudsky podmienené ticho. 17. septembra sa opäť začalo obchodovanie s cennými papiermi. Nemálo pozorovateľov diania na Wall Street predpokladalo, že burziáni sa budú správať „patrioticky“ a nezačnú bezhlavo predávať akcie. Vlastenecké apely mali úspech iba u niektorých aktérov na parkete. Najmä inšitucionálni investori: obrovské dôchodkové fondy, medzinárodne operujúce investičné kolosy a mega-banky, sa ocitli pod obrovským tlakom dozorných rád a vkladateľov – hlava-nehlava sa snažili zachrániť, čo sa len dalo a ako-tak okrášliť enormný pokles výšky portfólia. Príznačné bolo, že na „patriotickej vlne“ plávali skôr súkromní burziáni, ktorí nepredávali svoje vklady, resp. ich predávali v omnoho menšej menšej miere ako veľké investičné spoločnosti.

Príčina minulotýždenného vývinu bola pomerne jendnoduchá: Na burze sa obchoduje s vyhliadkami do budúcnosti a s tvrdými ekonomickými faktami. V prvých obchodovacích dňoch po teroristickom útoku na New-York a Washington sme však boli svedkami burziánskeho tápania v absolútnej tme: Nikto nevedel ako a kedy sa uskutoční odvetný úrok Spojených štátoch a ako naň odpovie bin Laden; týmto nik nemal ani potuchy, ako sa vyvinie všeobecná politická a ekonomická situácia, či sa ocitneme v dlhodobom vojnovom stave alebo či pôjde o krátku ozbroejnú akciu elitných jednotiek. Obozretní aktéri na parkete sa preto pripravili na najhoršiu možnú alternatívu a predávali účastiny opreteky. Nemálo skúsených harcovníkov na parkete hovorilo doslova a do písmena o panike, ktorá zachvátila manažérov hlavných investičných fondov. Navyše, dosiaľ sa Amerika nachádzala v ekonomickej stagnácii; politikovia a ústrední bankári sa do 11. septembra všetkými desiatimi snažili zabrániť sklznutiu národného hospodárstva do recesie. Po úroku na World Trade Center a Pentagon ráta každý s poklesom hrubého domáceho produktu – otázkou je iba, či pôjde o krátkodobý zjav alebo o dlhodobý úkaz.

Všetko závisí od uvážlivosti, prieraznosti a účinnosti washingtonských politikov. Na burze síce vládnu ekonomické pravidlá hry – v takýchto výnimočných situáciách, v akých sa nachádzame práve dnes, však (z krátkodobého pohľadu) hrajú prím politické vplyvy.