Lieky sú tovarom, produktom, ktorý má zväčša vysokú cenu, ale aj hodnotu. A od začiatku tohto roka na Slovensku aj vyššiu daň z pridanej hodnoty (DPH). V priemere budú teda všetky lieky stáť o štyri percentá viac. Komu to prospeje v zdravotníctve, ktoré je zadlžené a jeho dlh rastie z mesiaca na mesiac? Zdravotné poisťovne nerátali vo svojich rozpočtoch so zvýšenou DPH v položkách lieky. Tak či onak, z roka na rok rastú náklady na lieky v priemere o 12 až 15 percent.
„Ceny liekov i náklady na ne budú rásť naďalej, nepodarí sa nám zastaviť ich. Aj napriek tomu, že neustále sledujeme preskripciu, aj napriek pravidelným kontrolám a kategorizačným podmienkam,“ tvrdí Igor Tomek z CHZP Apollo. V tomto roku budú náklady rásť pre zvýšenú daň z pridanej hodnoty, nie pre zvýšenú spotrebu, ktorej sa tieto náklady najviac pripisujú. „Zdravotné poisťovne sa maximálne môžu snažiť zlepšiť komunikáciu medzi lekármi špecialistami a praktickými lekármi s cieľom zefektívniť predpisovanie liekov a zabrániť poškodzovaniu pacientov,“ dodáva I. Tomek.
Žiadne z doterajších nesystémových opatrení, ktoré sa zavádzali na zníženie nákladov na lieky, nepomohlo, a dokonca to nepomohlo ani stabilizovať náklady. Vždy, keď sa pripravovala nová kategorizácia liekov alebo akékoľvek iné zmeny – napríklad zvýšenie DPH, zavedenie poplatku za recept, ambulantné liekové formuláre – v konečnom dôsledku náklady zvýšili, pretože sa občania-pacienti predzásobovali liekmi. Všeobecná zdravotná poisťovňa len za december minulého roka mala vyplatiť 1,3 miliardy korún iba za lieky.
Zdravotné poisťovne disponujú obrovskou databázou údajov o preskripcii lekárov, vyhodnocujú údaje o počte predpísaných liekov k diagnóze a k dĺžke liečby, nemajú však doteraz dostatok možností zasiahnuť včas a razantne, ako ich nabáda aj minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Zatiaľ okrem návrhov znížiť solidárny balík úhrad z fondov zdravotných poisťovní a zaviesť poplatok za recepty ministerstvo nepredložilo prevratné systémové opatrenia na riešenie liekovej politiky.
Chýba jasná koncepcia
Liekovej politike na Slovensku sa nedarí, azda aj preto, že doteraz nemá jasné pravidlá. Okrem každoročných politických úloh – znížiť náklady – sa vlastne žiadne ďalšie požiadavky neformulovali. Kroky, ktoré k zníženiu nákladov viedli, nepriniesli žiadnu racionalizáciu, iba konzervujú daný stav, ktorý chceme meniť.
Navyše, znížiť náklady na lieky je chiméra. Na celom svete sa zvyšujú náklady na lieky a zvyšovať sa aj budú, pretože na tento fakt má vplyv aj mnoho iných príčin, ako je napríklad starnutie populácie, dostupnosť náročnej zdravotníckej technológie, vývoj liekov novej generácie, pozornosť venovaná kvalite, bezpečnosti a účinnosti atď.
Prečo znížiť náklady, keď v porovnaní s vyspelými štátmi máme na občana najnižšie náklady – okolo 65 USD ročne? Pretože v celkových porovnávaných nákladoch na zdravotníctvo práve suma za lieky „vyskakuje“. U nás tvorí približne 40 percent z celkových nákladov a malo by to byť podľa porovnávaní maximálne 30 percent. Dôvodom je vysoká cena liekov a nízka hodnota koruny. A je jedno, či ide o originálne lieky alebo o generiká, pretože rozdielne ceny medzi nimi sa postupne stierajú. Pre cenu lieku je rozhodujúce aj balenie. Porovnávanie cien v balení nevypovedá o cenách liekov, pretože v niektorých prípadoch je balenie generík drahšie, niekedy mnohonásobne ako samotný liek.
Budú čoraz drahšie
Nedostatok financií v zdravotníctve je spôsobený stavom slovenskej ekonomiky, vysokou nezamestnanosťou atď. Slovenské zdravotníctvo platia ekonomicky aktívni občania a podnikatelia, ktorí odvádzajú odvody do zdravotných poisťovní. To, že je v nich menej peňazí, ako sú výdavky, by mal riešiť štát, ktorý sám neodvádza dostatok financií do zdravotných poisťovní za svojich „poistencov“ – deti, vojakov, dôchodcov. Zvýšenie cien za lieky situáciu ešte väčšmi skomplikuje.
„V posledných troch-štyroch rokoch sa medziročne zvyšujú náklady na lieky tak, že to už presahuje ekonomické možnosti, pričom spotreba balení stagnuje. Cena však postupne stúpa. V dlhodobom časovom horizonte má spotreba liekov typický priebeh nebezpečne sa roztvárajúcich nožníc. Riešenie otázok spojených s hodnotením liekovej regulácie je viacrozmerné, avšak už veľmi dlhý čas ostáva vo verbálnej rovine,“ hovorí Vladimír Foltán, profesor Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave.
Lieková politika, ak vôbec možno o nej hovoriť, potrebuje rázne prehodnotenie a stanovenie cieľov a štandardných postupov, ako k cieľom dospieť.
Zvýšená daň z pridanej hodnoty zvýši deficit v zdravotníctve. Navyše Slovensko je jednou z mála krajín, kde lieky majú daň z pridanej hodnoty a plošne stanovenú obchodnú maržu. Nezabúdajme, že takisto, najmä pre nestále prostredie a deficit v zdravotníctve, sú ceny liekov na Slovensku vyššie v porovnaní s inými krajinami. Doteraz sa táto „regulácia“ tolerovala, pretože distribútori, výrobcovia i lekárnici úverovali deficitný systém. Ceny liekov sú na Slovensku regulované, určuje ich Ministerstvo financií SR v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR, a tá spolupráca nie je ideálna, rovnako ako samotná regulácia. Podľa nej platia iné pravidlá pre domácich výrobcov a iné pre zahraničných. Politická objednávka – ktorou nepochybne regulácia cien je – neovplyvňuje znižovanie nákladov na lieky.
Možno by zdravotníci súhlasili s ekonómami a s ich návrhom, podmienkou, a napokon aj skutočnosťou zvýšiť ceny liekov, ak by sa získané približne dve až dve a pol miliardy korún vrátili späť do zdravotníctva. Napríklad na riešenie záväzkov, ktoré majú zdravotné poisťovne v lekárňach.
Pokus ministra zdravotníctva, ktorý osobitným listom žiadal farmaceutické firmy o zníženie ceny liekov o štyri percentá, nebol úspešný. Nik na Slovensku nezníži ceny, pretože to by znamenalo nižší zisk. Ceny liekov upravujú niektoré farmaceutické firmy najmä v súvislosti s kategorizáciou liekov. Ak sa chcú dostať do tej kategórie, kde pacient nepripláca, snažia sa cenu lieku upraviť tak, aby ho plne hradila poisťovňa. Táto taktika bola v poslednom roku pomerne úspešná pre obe strany a zrejme aj pre pacienta – nedá sa však praktizovať donekonečna. Firmy takisto reagovali na priaznivý kurz koruny oproti euru a doláru.
Porovnávanie cien liekov má zatiaľ isté úskalia. Napríklad v Nemecku a Dánsku sa ceny neregulujú. V Dánsku sú pod priemerom cien v Európskej únii a v Nemecku nad priemerom cien v EÚ. Zväčša sa ceny porovnávajú podľa menových kurzov, porovnanie v parite kúpnej sily sa už nerobí, a pritom práve to by mohol byť dobrý ukazovateľ.
Ide najmä o zisky
Liek je produkt ako každý iný, výrobca sa nezaujíma, koľkí ľudia vďaka nemu vyzdraveli, ako sa zlepšuje zdravotný stav obyvateľstva, ale koľko zarobil, aké sú zisky z predaja. Renomovaný časopis British Medical Journal nedávno opisoval príbeh známeho lieku, pre ktorý vedci „definujú“ novú chorobu akoby na objednávku. O novej chorobe či poruche sa začína hovoriť na kongresoch a sympóziách sponzorovaných farmaceutickou firmou, ktorá produkuje liek na danú poruchu alebo chorobu. Podľa British Medical Journal o ženskej sexuálnej dysfunkcii sa začalo hovoriť na sympóziu v Cape Code v USA po prvý raz v roku 1997. Odvtedy sa konalo sedem sympózií sponzorovaných farmaceutickými firmami, ktoré vyrábajú alebo pripravujú produkciu liekov na riešenie sexuálnych porúch.
„Sme proti kongresovej turistike,“ hovorí o účasti lekárov na sympóziách minister zdravotníctva R. Zajac, a dohodu o sledovaní tohto bežného javu v zdravotníctve podpísal aj s Asociáciou distribútorov liekov. Kongresová turistika sa však týka len niektorých vybraných lekárov, ide skutočne o niekoľko desiatok odborníkov, ktorí cestujú po svete. Tí, čo predpisujú lieky, sedia doma a starajú sa o pacientov. Liečenie sa na 80 percent spája s farmakoterapiou. Poisťovne v posledných rokoch preplácajú približne 70 percent predpísaných a azda aj spotrebovaných liekov. V nemocniciach sa úhrady za lieky pohybujú okolo desať percent z celkových nákladov. Pacienti sa na nákladoch za lieky v roku 2001 podieľali 21,5 percenta.
V tomto roku by mali pacienti prispieť do zdravotníctva ešte jednou miliardou korún. Už v tomto mesiaci bude Národná rada SR prerokúvať novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, v ktorej sa navrhuje jednotný poplatok 20 Sk za recept.
Spotreba liekov v číslach (SR, 2002)
Ročne sa spotrebuje v SR približne 150 – 160 miliónov balení liekov.
Na jedného obyvateľa pripadá 28 – 30 balení liekov.
Náklady na jedného obyvateľa predstavujú 4 575 Sk.
Zdravotné poisťovne zaplatia za lieky na jedného obyvateľa 3 375 Sk.
Občan z vlastného vrecka prispieva na lieky 1 200 Sk.
Cenová úroveň liekov v Európe
Najnižšie ceny liekov celkove: Švédsko, Portugalsko, Francúzsko
Najnižšie ceny inovatívnych liekov: Švédsko, Portugalsko, Francúzsko
Najnižšie ceny generických liekov: Portugalsko, Francúzsko, Španielsko