V polovici júla zverejnilo fini.sk analýzu „Predvolebná nervozita na Slovensku: mýty verzus realita“ (http://www.fini.sk/d.php?d=10249). Sumarizovala pragmatické dôvody, pre ktoré bola už vtedy interpretácia vedúcej pozície HZDS v prieskumoch verejnej mienky ako „víťazstvo“ vo voľbách scestná. Tvrdili sme, že ukončenie predvolebnej nervozity možno čakať už pred aktuálnym dátumom volieb a „ešte než stihne usadnúť predvolebný prach, bude stáť za posúdenie investícia do vládnych Eurobondov, ktorých riziková prirážka – spread – v posledných týždňoch vzrástla na asi 1,3%“.

K tomuto názoru sa v úvode augusta pridali aj analytici londýnskeho Morgan Stanley, pozri analýzu „Koruna posilňuje: je predvolebná nervozita za nami?“ (http://www.fini.sk/d.php?d=10429). Jedným zo záverov našej analýzy bolo aj to, že existujú dôvody „v nasledujúcom období očakávať aj ďalšie posilnenie slovenskej koruny voči českej smerom k úrovni 1,40 CZK/SKK.“ Zopakovali sme tiež, že „politické strany, ktoré majú šancu podieľať sa na vláde sú si vedomé potreby fiškálneho úsporého balíčka, že integračné napredovanie by nemalo byť spochybnené (a) vývoj inflácie za týchto podmienok uvoľní NBS ruky pre zníženie sadzieb v závere roka. Dereguláciami dočasne zvýšená inflácia by budúci rok nemala mať nepriaznivý dopad na menovú politiku. Z týchto faktorov vyplýva aj vyššia atraktivita slovenských aktív, najmä dlhopisových.“

V závere minulého týždňa sa slovenská koruna prehupla pod hranicu 44 EUR/SKK a v pondelok sa obchodovala stabilne až nad úrovňou trojmesačného maxima 43,50 EUR/SKK. Voči českej korune v piatok slovenská dosiahla hranicu 1,40 Sk/1Czk, aj keď posledné dva haliere tohto posilnenia urýchlili české povodne. Po opadnutí záplavových vôd a posilnení českej meny z dočasne oslabenej úrovne nad 31 Czk/1 Eur si však slovenská koruna svoje zisky voči bratskej mene udržala.

Od kľúčového zverejnenia výsledkov júnového zahraničného obchodu (29.7.), ktorý potvrdil, že pokiaľ ide o naštartované dôležité fundamentálne trendy, nie je dôvod obávať sa katastrofických scenárov (http://www.fini.sk/d.php?d=10334), teda krátka pozícia v Czk/Skk (dlhá v slovenských korunách) priniesla investorom zisk bezmála 4% (z úrovne 1,47 Czk/Skk, dokonca necelý mesiac predtým sa za jednu Czk dala kúpiť až 1,52 Skk). Výkon krátkej pozície EUR/SKK (dlhej v slovenských korunách) v rovnakom období (z úrovne 44,50 EUR/SKK) so ziskom 2% tiež nie je najhorší, najmä vzhľadom na všade medializované bubnovanie o oslabovaní koruny až do volieb. Voči fundamentálne rovnovážnemu kurzu EUR/SKK je pritom koruna stále podhodnotená o približne 1,2%. Aj keď by bolo predčasné vylučovať krátkodobé predvolebné turbulencie, dočasné oslabenie koruny bude zrejme skôr výhodnou príležitosťou na otvorenie nových dlhých pozícií v korunách.

Pokiaľ ide o eurobondy slovenskej vlády splatné v roku 2010, v protiklade so zvyčajným vývojom pred voľbami sa kulminácia ich rizikovej prirážky dostavila už v úvode augusta, po potvrdení zanedbateľnej pravdepodobnosti narušenia prointegračného vývoja po nasledujúcich voľbách (http://www.fini.sk/d.php?d=10249). Riziková prirážka voči swapu odvtedy klesla zo 130 bázických bodov na približne 100, čo je úroveň z polovice júna. Nachádzajú sa pritom zaujímavo vyššie nad úrovňou rizikovej prirážky porovnateľných eurobondov Poľska, od ktorého Slovensko delí v zásadnom vnímaní investorov a ratingových agentúr okrem očakávanej stabilizácie dvojitého deficitu najmä úspech na pražskom summite NATO. Ešte v marci 2002 sa pritom slovenské vládne eurobondy splatné v roku 2010 obchodovali pri spreade len 70 bázických bodov. Investori, ktorí ozaj nakúpili tieto cenné papiere v polovici júla, mohli v priebehu mesiaca svoju investíciu zhodnotiť o 2,48% v Eurách (annualizovaných 32%). Aj keď k tomu prispel najmä vývoj na európskom dlhopisovom trhu, vďaka už pred voľbami naštartovanému poklesu slovenskej rizikovej prirážky mohli však investori za toto obdobie získať o 0,63% vyšší výnos, ako pri investícií do benchmarkových nemeckých vládnych dlhopisov (annualizovaná prémia vyše 8% p.a.).

Proti prúdu „predvolebnej nervozity“ sa vyvíjala aj cena dlhých (10-ročných) korunových štátnych dlhopisov. Ich výnos do splatnosti od začiatku júna klesol o takmer 0,7% až na úroveň 7,3% zvyčajnú v období pred „preventívnym“ polpercentným zvýšením sadzieb NBS koncom apríla. Vďaka nárastu ich ceny z najnižšej úrovne v úvode júna mohli investori za približne 2 mesiace dosiahnuť výnos z takejto investície 6,3% v korunách (annualizovaných takmer 40% p.a.). Pre pripomenutie, kľúčová sadzba NBS je v súčasnosti na 8,25% pri očakávanej koncoročnej inflácii 3,5%; kľúčová sadzba ČNB je 3,0% pri očakávanej koncoročnej inflácii v ČR okolo 2,2%… Minulotýždňové výsledky prieskumov ÚVVM a Focus takisto potvrdili predpoklad, že to ešte nemusí byť všetko, pokiaľ ide o slovenské predvolebné investičné príležitosti.

Kým „mienkotvorné“ média venujú priestor mláteniu slamy o nervozite z „návratu Mečiara“, prípadne o „krachu“ amerických akciových trhov, domáci finančný trh ponúka v predvolebnom období investorom s chladnou hlavou príležitosti na nie nezaujímavé zisky.

(Autor je investičným analytikom)

(2001 Merrill Lynch Headquarters, 1999-2001 ING Barings, 1997-1999 Deloitte & Touche; 2000 Employment Policy Foundation, Washington, D.C. ; 2001 New York University, 2000 Georgetown University)