Zahraničné skúsenosti fungujú ako zaklínadlo. Používajú sa, keď ostatné výhovorky zlyhali. Podľa voľby teritória možno poznať sebavedomie tvorcov slovenských zákonov, predpisov, noriem a vyhlášok. Nezmysly občas legitimitu získajú vyhlásením, že nie sú originálne, ale dovezené.

Napríklad v Rakúsku si občan v nedeľu nenakúpi, peniaze môže minúť nanajvýš tak v krčme alebo za lístok do kina. Odborárskym a iným aktivistom poslúžila skúsenosť v boji proti konzumnému spôsobu života. Dobre, že nešli za Alpy a neobjavili tichomorské ostrovy bez hypermarketov. To by však nebolo ono, export takejto skúsenosti by spôsobil, že by nemali proti čomu bojovať.

Zvýšenie spotrebných daní na pivo sa doma považuje za nehoráznosť. Našinec má občas pocit, že zdanené je už všetko. Nie je, alebo aspoň nie poriadne. Občan má dôvod na radosť, pretože tvorcovia daňovej legislatívy zatiaľ nezaznamenali pokus amerického mesta Seattle zdaniť každú šálku kávy desiatimi centami. Pretože americká káva je taká aká je, možno jej vypiť litre bez iného ako močopudného účinku a do mestskej kasy by padali centíky ako dážď. Nápad, samozrejme, nebol rozmarom úradníkov. Aj v Amerike sa dejú hlúposti v ušľachtilom záujme. Každý, kto by si kúpil kávu (vypitie nebolo podmienkou) by prispel na školstvo. Občania mesta v referende myšlienku odmietli, čo však neznamená, že sa nemôže uplatniť inde. Pitie kávy vraj nie je zdravé, ale načo je človeku zdravie, keď je nedouk. Možno by sa dalo niečo zdaniť, aby ľudia boli aj zdraví, aj vzdelaní. Len to treba správne dávkovať. Musí im ostať toľko, aby tú starostlivosť prežili.

Tvorivosť slovenského úradníka nie je odkázaná len na preberanie cudzích vzorov. Dokáže vymyslieť prekvapivo užitočné veci. Napríklad zakáže v petržalskom parku voľný pohyb psov. Predstava, že šteňa jazvečíka by roztrhalo návštevníka erotického salónu, naháňa hrôzu. Možno aj dievčatá by sa báli. Asi najmä toho, že ich zdania. Ako vo vyspelom zahraničí.