Pocit voľnosti. A ešte krajší, keď ide o daňovú slobodu. Veď kto by sa nepotešil, že nemusí platiť dane. Ide vlastne o fikciu, ktorú neoficiálne oslavujeme už niekoľko rokov. Tento rok sme mali deň daňovej slobody 4. júna. Čiže celkové zaťaženie – tak daňové, ako aj odvodové – sa v súčasnosti pohybuje okolo 42 %. Jednoducho povedané, z každej zarobenej koruny si štát zoberie 42 halierov.

Na myšlienku zaviesť takýto deň prišiel pred rokmi americký ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny Milton Friedman. Pomyselne tak predelil rok na dve časti. Prvá znamená veľkosť daňového a odvodového zaťaženia. Tá druhá zasa ukazuje, čo si môžeme zo svojho zárobku ponechať. Obrazne povedané, od tohto dňa začíname pracovať iba pre seba. Celú predchádzajúcu časť roka sme pracovali pre štát. Ešte jednoduchšie, ak by si štát až do tohto dňa zobral všetky naše peniaze každý mesiac do posledného haliera, potom by sme si až do konca roka mohli ponechať každú korunu.

Cieľom Združenie daňových poplatníkov Slovenska (ZDPS), ktoré vyhlasuje deň daňovej slobody, je snaha prebudiť záujem občanov o to, koľko peňazí opúšťa ich vrecká a na čo budú použité. Z jednoduchého prehľadu to vidno jasnejšie ako z komplikovaného štátneho záverečného účtu, keďže mu zväčša chýba stručnosť a zrozumiteľnosť.

Ak by naše daňové zaťaženie bolo 50 %, deň daňovej slobody by pripadol na 1. júl. Minulý rok ZDPS vypočítalo celkové zaťaženie 46,8 %. A tak sme ho slávili až v druhej polovici júna. Po zrevidovanom prepočítaní sa však zistilo, že tak ako tento rok aj dva predchádzajúce sme boli „zaťažení“ približne rovnako. Minulý rok totiž ZDPS započítalo do verejných výdavkov aj plánované použitie peňazí Slovenskej konsolidačnej z predaja pohľadávok. Ten sa však nezrealizoval.

„To znamená, že od roku 2001 sa daňová sloboda stále pevne drží 4. júna, pretože, verejné výdavky aj HDP rastú rovnakým tempom,“ hovorí Martin Chren zo ZDPS. Aj tento rok ide len o predbežné výpočty. Definitívne budeme vedieť, či naozaj zostáva 4. jún „slovenským sviatkom“ až budúci rok. „Tento dátum by sa mohol zmeniť v prípade, ak sa skutočné hospodárenie vlády bude líšiť od prijatých rozpočtov,“ tvrdí M. Chren. Deň daňovej slobody sa zvyčajne ráta z podielu predpokladaných verejných príjmov a výdavkov na HDP (prepočítaných na pracovné dni roka). Čiže podľa toho, koľko peňazí majú daňovníci odviesť do verejných rozpočtov povinne a koľko z nich zase odpláva „dolu vodou“. „Realita je však často odlišná,“ konštatuje M. Chren. Je jasné, že čím bude deň daňovej slobody bližšie k začiatku roka, tým bude ekonomika slobodnejšia. Budeme vedieť, že zaťaženie občana klesá a štát ponechá peniaze na vlastné využitie. „Tento scenár by nastal, ak by sa nezmenila výška verejných výdavkov. Ale HDP by rástol,“ hovorí M. Chren. Naopak, ak by sa priblížil viac k druhej polovici roka, znamenalo by to, že ekonomická sloboda u nás zaniká. Celkové daňové a odvodové zaťaženie vyjadrené pomocou dňa daňovej slobody hovorí o verejnom bremene, ktoré znáša celá ekonomika. Pochopiteľne, nie každý je zaťažený rovnako. Najväčší počet daňovníkov vychádza zo zamestnancov s príjmami zo závislej činnosti. Ich individuálne zaťaženie sa prakticky oproti minulému roku neznížilo. V tomto roku sa dokonca mierne zvýši. A to najmä pre rozšírenie daňového základu v dôsledku zväč-šenia odstupu zdaňovaného príjmu od nezdaniteľného minima. To stagnuje už tri roky na rovnakej úrovni.

Je veľmi pravdepodobné, že aj v budúcich rokoch si na oslavu daňovej nezávislosti budeme musieť počkať až do júna. „Pripravovaná daňová reforma nemusí deň daňovej slobody ovplyvniť. Čo sa však o výške daňového zaťaženia konkrétnych jednotlivcov povedať nedá. Je ale jasné, že v každej peňaženke sa reforma prejaví inak,“ uzatvára M. Chren.