Niall Fitzgerald, predseda britsko-holandskej spoločnosti Unilever, ktorá sa často označuje za „spotrebiteľský gigant“, varoval britskú vládu, že ak bude aj naďalej odkladať rozhodnutie o vstupe do Európskej menovej únie, vystavuje sa vážnym problémom.

Pokračujúca neistota v tejto otázke môže totiž odradiť mnoho zahraničných firiem, aby investovali vo Veľkej Británii.

Fitzgerald vo včerajšom vydaní denníka Financial Times vyzval premiéra Tonyho Blaira, aby definitívne objasnil svoju pozíciu, ktorá podľa jeho slov spočíva v tom, že Británia by sa mala stať súčasťou eurozóny už počas volebného mandátu nového parlamentu.

Investori sú totiž značne zmätení práve Blairovými zámermi ohľadne Európy, pretože v rámci budovania nového kabinetu sa z neho akoby vytrácali politici, ktorí sa doteraz označovali za „eurofilov“.

Ide predovšetkým o dnes už bývalého ministra zahraničných vecí Robina Cooka, ktorý bol „prominentným advokátom“ britského členstva v EMÚ, no nahradil ho exminister vnútra Jack Straw – jeho postoj k plnoprávnemu britskému „euročlenstvu“ je však značne skeptický.

Fitzgerald, ktorý je zároveň aj predsedom proeurópskej záujmovej skupiny „Británia v Európe“ na dôvažok uviedol, že ak sa britská vláda v optimálnom čase nerozhodne o vstupe do EMÚ, Unilever s najväčšou pravdepodobnosťou obmedzí svoje investície vo Veľkej Británii. Predseda tejto spoločnosti zároveň vo Financial Times uviedol, že prítomnosť v eurozóne je iba jedným z faktorov, ktorý zohľadňujú multinárodné firmy pri svojich investičných rozhodnutiach. Ak však nedôjde k referendu, potom Unilever zváži aj to, či je Británia „vhodným miestom pre sídlo spoločnosti s medzinárodným renomé…“

Podľa viacerých analýz ekonomických odborníkov však dôjde k zníženiu hodnoty libry o 10-15%, ak sa Veľká Británia stane členom EMÚ. Agentúra Reuters na základe vlastného prieskumu odhaduje, že libra by mala poklesnúť vo väzbe na euro zo súčasného výmenného kurzu 1, 6286 na úroveň 1, 4859, čo by znamenalo, že nákup jedného eura by sa vyčísľoval na 67,3 pencí v porovnaní s dnešnou hladinou 61,4 pencí.

Zároveň sa hovorí sa o „rozumnom výmennom kurze“, ktorý umožní konkurencieschopnosť britského priemyselného sektora, teda o tom, že slabšia libra zlacní britské výrobky, ktoré sa stanú atraktívnejšími pre zahraničných odberateľov a spotrebiteľov.

Reuters ďalej konštatuje, že súčasný výmenný kurz je síce výhodný pre britských importérov a pre sektor cestovného ruchu, spôsobuje však nemalé problémy výrobcom v priemyselných odvetviach, ktorí môžu iba s vypätím síl konkurovať svojim európskym rivalom.

Nemožno však obísť ani veľmi dôležitú historickú paralelu – pri nákupoch na úrovni 67,3 pencí/EUR sa totiž dostávame veľmi blízko k hranici 2,95 DM/GBP, ktorá vlastne prinútila Veľkú Britániu, aby v roku 1992 opustila mechanizmus výmenných kurzov – ERM.

Po výraznom víťazstve labouristov v nedávnych parlamentných voľbách poklesla hodnota libry, čo sa spájalo práve s tým, že Veľká Británia sa čoskoro stane členom EMÚ. Toto je však veľmi zjednodušený pohľad, pretože staronová britská vláda bude musieť dosiahnuť obrat verejnej mienky pri akceptovaní eura – väčšina britských voličov je totiž stále proti rýchlemu vstupu do eurozóny.

Tento obrat ale nebude rýchly, ani jednoznačný, hoci britské podnikateľské kruhy často upozorňujú (najmarkantnejším a najnovším príkladom je práve spomínaný Unilever), že odklad rozhodnutia o vstupe do EMÚ bude mať vážne dôsledky, najmä v súvislosti s prílevom zahraničných investícií. Príklon britskej verejnej mienky k euru však možno podľa štúdie Merrill Lynch očakávať najskôr na jar 2003, kedy by bolo možné vypísať referendum s tým, že eurobankovky a euromince sa do obehu vo Veľkej Británii dostanú v roku 2005. Podobný názor deklaroval aj Barclays Capital, ktorý konštatuje, že príhodná situácia na vypísanie referenda sa nevyskytne skôr ako o dva roky. RBS Financial Markets posúva tento časový horizont do ešte vzdialenejšej polohy a tvrdí, že k referendu nedôjde počas mandátu novozvoleného britského parlamentu.

Všetko teda nasvedčuje tomu, že britský vstup do EMÚ momentálne nie je na „programe dňa“, pretože Tony Blair nebude riskovať vypísanie plebiscitu, ak v ňom nemá rezonovať jednoznačné „áno“ britských voličov.

Blair zároveň sľúbil, že vypíše referendum, ak bude vláda presvedčená, že ekonomické podmienky sú na tento krok najoptimálnejšie a aj najvýhodnejšie.

S tým súvisí naplnenie piatich ekonomických „eurotestov“, ktoré už dávnejšie sformuloval minister financií Gordon Brown. Ide o to, či vstup do eurozóny bude prínosom pre vytváranie nových pracovných príležitostí v Británii, či sa spružní britský trh práce, či sa posilnia investičné aktivity, a či bude výhodou pre londýnske a svetové finančné centrum – City, ako aj pre celkovú kompatibilnosť ekonomických cyklov. Doteraz sa hovorí o splnení iba jedného z piatich testov, ktorý sa týka zahraničných investícií, no ostatné sa zrejme podarí splniť až v časovom horizonte piatich rokov, čo vyvoláva u eurooptimistov značné depresie.

Napriek tomu šéf Unileveru Fitzgerald tvrdí, že najpríhodnejšia konštelácia pre britský plebiscit ohľadne eura by mohla vzniknúť už na jeseň 2002.