Správanie Ruska v otázke zahraničného dlhu vo vzťahu k veľkým skupinám veriteľov a Medzinárodnému menovému fondu (MMF) má určité prvky zmierlivosti. Rusko však odmieta žiadosti o splatenie alebo premenu svojich dlhov voči krajinám strednej a východnej Európy, ktoré s ním boli v minulosti spojené prostredníctvom Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Uvádza to švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung (NZZ) vo svojom utorkovom vydaní.

Stretnutie medzi nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom a ruským prezidentom Vladimírom Putinom potvrdilo, že Rusko trvá na flexibilnej a zmierlivej pozícii, očividne však len voči vládnym veriteľom z Parížskeho klubu, súkromným veriteľom z Londýnskeho klubu a MMF. Vo vzťahu k bývalým spojencom z RVHP však situácia vyznieva úplne inak.

Rusko prevzalo záväzky a pohľadávky bývalého Sovietskeho zväzu v pomere 1:1. Voči svojim dlžníkom, ako je napríklad Kuba, trvá na tom, že jeden prevoditeľný rubeľ (zúčtovacia mena používaná medzi krajinami bývalej RVHP) má stále hodnotu jedného amerického dolára. Avšak veriteľom zo strednej Európy ponúka úplne iné relácie. To, čo Rusko ponúklo v posledných týždňoch Prahe a Bratislave, nepríjemne pripomína štandardy z čias najhlbšej dlhovej krízy v Latinskej Amerike, uvádza NZZ.

Slovensku Moskva ponúkla lákavú ponuku splatiť 22 % zostávajúceho dlhu vo výške 1,22 mld. USD v hotovosti, ak sa zriekne zvyšných 78 %. Bratislava sa zatiaľ nezmohla na odpoveď. Minister hospodárstva Ľubomír Harach by chcel zvýšiť túto kvótu aspoň na 40 %. Vicepremiér Ivan Mikloš však upozorňuje, že v prípade vyššej kvóty nezíska Slovensko hotovosť, ale tovar ako uhlie, jadrové palivo, či lietadlá, ktorých cenu stanoví Moskva. Takto splatilo Rusko Slovensku v posledných rokoch pohľadávky v hodnote 300 mil. USD.

Vedúci predstaviteľ jedného zo slovenských „Think Tank“ tímov Marek Jakoby odhaduje, že zúčtovacia hodnota troch osobných lietadiel Tu-145 bola štvor- až päťnásobne nadhodnotená v porovnaní s ich reálnou trhovou hodnotou. Parlament chce ešte do leta, keď sa uskutočnia slovensko-ruské expertné rokovania, sformulovať záväznú odpoveď na ruskú ponuku. M. Jakoby sa však obáva, že podniky blízke vláde, ktoré sa špecializovali na deblokácie ruských pohľadávok a majú záujem pokračovať v neprehľadnom procese barterových obchodov, budú vyvíjať silné lobistické tlaky.

Ešte smutnejší je scenár rokovaní s Českou republikou, ktorej Rusko dlhuje 3,6 mld. USD. Bývalý minister financií Pavel Mertlík sa začiatkom mesiaca vrátil z Moskvy s ponukou 22-percentnej likvidačnej hodnoty pohľadávky, avšak nie v hotovosti, ale v tovaroch a prostredníctvom neprehľadných obchodov s pohľadávkami. Praha by pritom nemohla sama rozhodnúť, na koho svoje pohľadávky prevedie. Podľa NZZ pre Moskvu prichádza do úvahy len spoločnosť Falkon Capital, za ktorou sa očividne skrýva ruský kapitál. Česká tlač hovorí o mafiánskom podniku a ministerstvo vnútra v jednej správe varuje pred prevodom pohľadávok na spoločnosti, ktoré by sa mohli „vypariť“ bez zaplatenia. Vo otázke barterov však Rusko sľubuje, že vyhovie požiadavkám ČR. Ministerstvo obrany ČR sa však obáva, že krajine, ktorá v súčasnosti rozhoduje o nákupe nových bojových lietadiel, budú ponúknuté zastarané MiG-29.

Na mŕtvom bode stoja aj rokovania s Bulharskom, ktorému Rusko dlhuje 100 mil. USD. Zástupca ruského ministra zahraničných vecí sa podľa NZZ posmešne vyjadroval o ťažkom a bulharskými predsudkami zaťaženom vzťahu medzi oboma krajinami. Vo verejnom vyhlásení vyčítal, že Bulharsko odmietlo ruskú priemyselnú a zbrojnú techniku. Príkladom je dodávka pre oceliarsky a hutnícky kombinát Kremikovci na základe dohody z roku 1995, kde podnik po privatizácii už nemal záujem o ponúkané tovary.

Neisté sú tiež výsledky rokovaní o ruskom dlhu s juhoslovanským premiérom Zoranom Djindjičom z polovice februára. Belehrad sa pokúša o vzájomný zápočet svojich pohľadávok a záväzkov voči Rusku za dodávky plynu. Rusko v tomto prípade nemôže použiť argument o prevoditeľných rubľoch, pretože Juhoslávia nebola členom RVHP a obchodovala v amerických dolároch. Rýchla dohoda neprichádza do úvahy, pretože bývalé členské štáty Juhoslovanskej zväzovej republiky sa musia najprv dohodnúť o deľbe svojich pohľadávok. Podľa predbežných prepočtov pripadá na Srbsko a Čiernu horu 1,5 mld. USD.