Neriadeným brexitom by sa režim výmeny tovarov medzi Slovenskom a Veľkou Britániou výrazne zmenil. Upozorňuje na to Asociácia priemyselných zväzov (APZ), podľa ktorej by primárnym negatívnym dopadom tvrdého brexitu na priemysel bolo zavedenie cla a regulačné prekážky pri obchodovaní. „Sekundárnym dopadom odchodu Británie bez dohody by bolo výrazne spomalenie trajektovej, železničnej a cestnej dopravy medzi britskými ostrovmi a kontinentálnou Európou. Firmám by skomplikovalo a predražilo logistiku,“ uviedol generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov Andrej Lasz.

Tieto zmeny by sa podľa priemyselných podnikov negatívne premietli do celého procesu výroby od dodávok dielov, ktoré môžu meškať, až po samotnú distribúciu. Mnohé priemyselné firmy pôsobiace na Slovensku majú navyše britských dodávateľov. „V prípade, že by ich po tvrdom brexite mali ambíciu nahradiť slovenskými, hrozí, že pre nedostatok zamestnancov by firmy diely nestíhali dodávať v súlade s naplánovanou výrobou. V horšom prípade by to prispelo k odchodu zahraničných investorov zo Slovenska do inej krajiny,“ dodáva Lasz.

Ako dodáva asociácia, Veľká Británia je pritom pre Slovensko dôležitým obchodným partnerom a druhým najdôležitejším exportným trhom pre tunajšie automobilky. „Smeruje naň každé siedme auto vyrobené na území Slovenska. Silné zastúpenie má aj elektronika. Prognózy hovoria, že nám po brexite hrozí až 60-percentný pokles exportu do Veľkej Británie, čo je v exporte ako takom pokles približne o 3 %,“ uvádza APZ s tým, že v roku 2016 Slovensko vyviezlo do Británie tovar v hodnote 4,6 mld. amerických dolárov. Automobilový priemysel z toho tvoril 46 %, elektrotechnický približne 20 %. „Nezanedbateľný je aj fakt, že 55-tisíc pracovných miest u nás vytvorili britské firmy. Brexit tak môže mať vplyv aj na zamestnanosť,“ upozorňuje Asociácia priemyselných zväzov.