Rozhodovat o výške svojho dôchodku „slobodne“ môžu zväcša iba tí obcania, ktorí si platia doplnkové dôchodkové poistenie. Ono im totiž bude v starobe tvorit ten vyšší ako priemerný príjem. Princíp slobodného rozhodnutia zatial funguje iba v dobrovolných, nepovinných systémoch sporenia.

Doplnkové dôchodkové poistenie (DDP) spoznali a zacali uzatvárat pred šiestimi rokmi zamestnávatelia. V tom case iba oni rozhodovali o tom, ci sa zamestnanci môžu poistit. Situácia sa zmenila v roku 2000. Odvtedy sa vdaka novele zákona o DDP (c. 409/2000 Z. z.) môžu poistovat všetci ekonomicky aktívni obcania. A práve od toho roku sa pocet poistencov dost markantne zvýšil. Poistovne takisto vycítili príležitost, zvýšili náborovú cinnost, neraz zapojili do získavania nových klientov aj svojich depozitárov (banky, v ktorých majú úcty).

Mnohých nepresvedcili

Ešte stále majú DDP koho oslovovat. Napriek tomu, že tento druh poistenia funguje na Slovensku už šest rokov, dôveruje mu necelých pol milióna obcanov. Vzhladom na pocet ekonomicky aktívnych obcanov je to stále málo. Doplnkové dôchodkové poistovne doteraz uzatvorili spolu zmluvy s vyše desattisíc zamestnávatelmi. Pracuje u nich približne milión stopätdesiattisíc zamestnancov a iba necelá polovica z nich sa poistuje. To znamená, že ani u tých zamestnávatelov, ktorí sú ochotní platit svojim zamestnancom príspevky na osobný úcet, nie všetci pochopili princíp a výhody tohto druhu poistenia.

Predovšetkým, ak zamestnancovi platí aj zamestnávatel, má o tú sumu vyšší príjem na úcte. Navyše toto poistenie je danovo zvýhodnené. Štát dokonca podporuje aj zamestnávatela danovými úlavami, ak poistuje zamestnancov v DDP. Práve tieto výhody sú trnom v oku životných poistovní, ktoré by tiež chceli mat viac poistencov. Aj oblasti životného poistenia Slovensko

zaostáva za ekonomicky vyspelými krajinami.

Na Slovensku zatial pôsobia štyri doplnkové dôchodkové poistovne, piata, ktorá získala licenciu nedávno, ešte nie je zaznamenaná v štatistikách. O licenciu na zriadenie doplnkovej dôchodkovej poistovne takisto pred casom požiadala aj spolocnost ING, známa z oblasti životného poistenia a bankových služieb. Ešte stále majú možnost oslovit vyše jeden a pol milióna nepresvedcených obcanov, zamestnancov i samostatne zárobkovo cinných ludí, ktorí doteraz neprejavili záujem poistit sa v DDP.

Podla údajov Asociácie doplnkových dôchodkových poistovní v súcasnosti príjmy všetkých štyroch fungujúcich DDP predstavujú vyše 9 mld. Sk. Príjmy z príspevkov zamestnávatelov tvorili v minulom roku štyri miliardy a zamestnanci spolu prispievajú na úcet poistovní sumou 3, 767 mil. Sk.

Doplnkové dôchodkové poistovne už dokonca aj vyplácajú dávky. Zatial iba vyše dvadsatdvatisíc poistencov získava dlhodobé dávky a tie tvoria sumu 468 210 Sk. Priemerná mesacná dávka doplnkového starobného dôchodku v roku 2002 bola 1 060 Sk.

Zamestnanci a zamestnávatelia pritom platia zhruba rovnakú sumu – 440 Sk mesacne. Zaujímavé je, že za šest rokov od zaciatku sporenia sa priemerná suma, ktorú odvádzajú zamestnávatelia aj zamestnanci, postupne a pravidelne zvyšuje. Zamestnanci zvýšili svoje príspevky v minulom roku dvojnásobne oproti roku 1997.

V budúcnosti by mal doplnkový dôchodkový príjem tvorit desat až pätnást percent z príjmu, ktorý mal ekonomicky aktívny obcan. Dnes ešte, samozrejme, doplnkové dôchodky netvoria ani desat percent z predchádzajúceho príjmu.

Všetko závisí od výšky príspevku a takisto miery zhodnotenia, ale aj investovania financných prostriedkov. A takisto budeme hovorit a písat o iných císlach, ak budú poistovne „držat“ na svojich úctoch dlhodobé peniaze, ak budú poistenci vkladat viac ako len šest rokov.

V ocakávaní zmien

Pocas prestavby dôchodkového systému sa zmenám nevyhnú ani doplnkové dôchodkové poistovne. Ocakáva sa najmä dalšia novela zákona o DDP.

„Problematika doplnkového dôchodkového poistenia podlieha vývoju spolocensko-ekonomických vztahov, a my to, samozrejme, chápeme,“ hovorí Michal Szabo, generálny riaditel DDP Pokoj. „Uvedomujeme si, že je nevyhnutné novelizovat dosial platnú právnu úpravu. Je už vhodný cas upravit ciastkové problematiky základného zákona, ktoré budú riešit najmä paragrafy súvisiace s financným trhom v oblasti kapitálového trhu a poistenia. Súhlasíme s tým, že systém doplnkového dôchodkového poistenia prišiel po istú hranicu a treba ho posunút dalej. Nesúhlasíme však s tým, aby sa upravovali podmienky poistenia, myslím tým najmä zmluvné vztahy poistovní a poistencov. Ide o velmi citlivú problematiku, a preto by sme radi ustrážili všetky zmeny, ktoré sa v tejto oblasti chystajú,“ vysvetluje M. Szabo.

Obavy zástupcov poistovní vyplývajú najmä z toho, že by sa podla pripravovanej novely zákona mohli poistenci presúvat z poistovne do poistovne spolu s „osobným úctom“, prípadne by za výhodnejšie považovalo opustit dobrovolný pilier, ak už vstúpia do povinného kapitalizacného piliera, ktorý bude zákonom „lepšie ošetrený“, ako je súcasný dobrovolný pilier.

Marián Štofko, prezident Asociácie doplnkových dôchodkových poistovní a generálny riaditel druhej najväcšej DDP Stabilita, k tomu dodáva: „Samozrejme, že si sami uvedomujeme potrebu upravit dozor nad poistovnami, sme za to vo vlastnom záujme, aby sme boli pod verejnou kontrolou a dohladom zodpovedného úradu, a takisto súhlasíme s tým, aby sa jasne definoval majetok poistenca a poistovne. Pocítam s tým, že sa musíme podriadit istej štandardizácii na kapitálovom trhu. Nám ide predovšetkým o bezpecnost transformácie a o to, aby sme našich klientov neznepokojili.“

Nuž a o to ide aj v pripravovanej novele zákona o DDP. Napokon, predstavitelia poistovní sú clenmi prípravného výboru a rokujú s predstavitelmi Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré chystá novelu zákona.

Doplnkové dôchodkové poistenie ako tretí pilier sociálneho poistenia je práve tým dielom v systéme, ktorý zvýši budúce dôchodky. Ak o tom chcú nielen poistovne, ale aj vláda SR presvedcit všetkých budúcich dôchodcov, musí byt aj táto forma poistenia tak bezpecná a právne zabezpecená, aby sa obcania nemuseli obávat, že o svoje úspory by prípadne mohli aj príst. Tento názor je totiž najväcšou brzdou v rozvoji doplnkového dôchodkového poistenia. Preto je novela zákona o DDP nevyhnutná.

„Pocas šestrocnej histórie sme dokázali, že vieme narábat s peniazmi našich klientov,“ hovorí M. Štofko.

„Legislatíva nám stanovuje pravidlá,“ dodáva Michal Nemec, generálny riaditel PDDP Tatry – Sympatia.

Boj o klienta

Ešte len nastane. Do hry sa totiž zapájajú dalšie po-

istovne. „My im svojich poistencov nedáme, ved to by bolo proti logike,“ tvrdia zástupcovia Asociácie DDP.

Velkost trhu doplnkového dôchodkového poistenia je daná poctom zamestnancov. Ak je dnes zamestnaných vyše dvoch miliónov obcanov a s nimi takmer pol milióna samostatne zárobkovo cinných osôb, tak je tu priestor aj pre dalšie poistovne. V súcasnosti si totiž doplnkové dôchodkové poistenie platí iba 21,39 percenta z potenciálneho poctu poistencov. Podla plánov, ktoré prezentujú štyri poistovne, mal by sa pocet poistencov v tomto roku zvýšit o sedem percent.

Co môžu svojim poistencom slúbit? Všetko, ak im uveria. A co im ponúkajú? Okrem niekolkých druhov dôchodkov, podla zmluvy, takisto pár výhod v spolupráci s obchodnými partnermi a bankami, ale najmä výnosy z hospodárenia. Zhodnocovanie financných prostriedkov je termín, na ktorý klienti „najviac pocúvajú“.

Výnosy všetkých poistovní spolu predstavovali v minulom roku sumu 1 384 304 000 Sk. Rozdiely v pripisovaných sumách, ktoré si na svojich úctoch môžu poistenci porovnávat, nie sú až také velké. Poistovne si napokon dobre rozmyslia, aby neponúkali omnoho viac ako konkurencia, pretože by sa im to nemuselo v nasledujúcich rokoch vyplatit. Aj v súcasnosti sú pravidlá investovania konzervatívne, a tak ani výnosy nie sú velmi velké, vo všeobecnosti by sa mali pohybovat na úrovni výnosov úspor v bankách.

Po dôchodkovej reforme by sa doplnkové poistenie malo stat súcastou systému sociálneho poistenia. Ráta sa s tým, že by doplnkové dôchodkové poistovne pred-stavovali tretí, ciže dobrovolný pilier sociálneho poistenia.

Zmeny v legislatíve, nielen v oblasti dozoru, ale aj investovania prostriedkov si iste vyžiadajú aj noví vlastníci licencií. Za už dvoma fungujúcimi poistovnami je zahranicný kapitál, prípadne vlastník podielu v správcovskej spolocnosti. Predpokladá sa preto, že v pripravovanej novele zákona o DDP sa bude riešit aj možnost investovania prostriedkov v zahranicí.