Asi pred desiatimi rokmi sa miestni roľníci čudovali rozhodnutiu správy čínskeho mesta Šanghaj predĺžiť trasu metra až do ich mestečka Zhangjiang, v tom čase zastrčeného medzi výbežkami ryžových polí a malými rybníkmi. Medzitým sa väčšina počítačových expertov zabávala na účet oficiálnych predstaviteľov, podľa ktorých sa toto miesto malo premeniť na oblasť najmodernejších high tech závodov na výrobu polovodičov. Pre zlomyseľný úškrn bol dobrý dôvod. Najpravdepodobnejší investori, veľkí výrobcovia počítačovej techniky z ostrovného Taiwanu, mali zákaz od tamojšej vlády prenášať vysoko sofistikované zariadenia a technológie na územie Číny.

Ohniská rozvoja

Časy sa však menia… len zisk je stále svätý. S prekvapujúcou rýchlosťou sa vízia Číňanov stala realitou. Minulý rok spoločnosť Semiconductor Manufacturing International Corp. (SMIC), ktorej šéfujú bývalí výkonní riaditelia taiwanských počítačových firiem, spustila prevádzku závodu za 1,5 mld. USD na produkciu silikónových waferov a má v pláne výstavbu ďalšej prevádzky. Hneď v susedstve joint venture vedený taiwanským elektronickým magnátom Winstonom Wongom otvoril podobný závod. Výpočet by mohol pokračovať. Ide len o dva príklady zo 70 firiem vyrábajúcich elektroniku, ktoré majú svoje prevádzky etablované v priemyselnej zóne s veľkosťou 25 km2, kde sa okrem iných nachádzajú výskumné laboratóriá aj takých firiem ako Sony, LG či Sun Microsystems. Plány, že oblasť Zhangjiangu bude raz konkurovať známemu taiwanskému vedeckému priemyselnému parku Hsinchu, už nie sú také zarážajúce.

Tento príklad je len jedným z mnohých podobných, ktoré odrážajú tendenciu podobného významu, ako bola ekonomická integrácia Severnej Ameriky či západnej Európy. Koncept tzv. Veľkej Číny sa postupne rozvíjal v 80. rokoch minulého storočia, keď nastal prvý väčší prílev výrobcov z Hongkongu a Taiwanu do južných oblastí čínskeho pobrežia po tom, ako sa Peking rozhodol „otvoriť dvere“.

V minulom roku, keď Čína získala členstvo vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO), priemyselná unifikácia získala nový impulz, ktorého výsledkom je jej hlbší prienik do čínskeho vnútrozemia. Politické bariéry investovania v takých strategických oblastiach, akými sú polovodiče, ropný priemysel či bankovníctvo, sa postupne strácajú, infraštruktúra sa prepája a oficiálni predstavitelia Číny a Hongkongu spolupracujú na vytváraní regulačných pravidiel.

Hospodárska integrácia

Chu Ťin-tchao, ktorý bol na nedávnom 16. zjazde Komunistickej strany Číny vymenovaný za generálneho tajomníka strany, zdedil ekonomiku do značnej miery odlišnú od tej, akú v roku 1997 preberal Ťiang Ce-min. V tom čase Čína ešte len začínala s redukciami v štátnom hospodárskom sektore. Ekonomická štruktúra sa postupne vyvíjala v čoraz menšej závislosti od centra, čo posúvalo čínsko-taiwanské politické trenice na vedľajšiu koľaj. Peking si postupne začal uvedomovať, že jeho cieľ absorbovať Taiwan je najlepšie prenechať samostatnému vývoju bez zbytočných hrozieb. „V súčasnosti všeobecne prijatou politikou je presvedčenie, že k zjednoteniu nakoniec dôjde a trpezlivosť,“ hovorí Wang Jong z výskumného centra Pekinskej univerzity pre medzinárodnú politickú ekonómiu. „Mali by sme ponechať integračným silám väčší priestor, aby udali tvar čínsko-taiwanským vzťahom,“ dodáva W. Jong.

O tom, že tento prístup sa nakoniec môže ukázať ako správny, svedčí už dnes niekoľko skutočností. Napríklad v posledných dvoch rokoch sa počet v Číne oficiálne žijúcich Taiwancov zvýšil z 300-tisíc na 500-tisíc. Niekoľko tisíc taiwanských študentov dalo prednosť štúdiu na čínskych univerzitách pred americkými. Tohto roku sa Čína stane najväčším dovozcom taiwanskej produkcie, čím vytlačí USA na druhé miesto, a po schválení nových leteckých a námorných trás sa očakáva ešte zvýšenie vzájomného obratu. Čína sa stala tretím najväčším výrobcom produktov informačných technológií, čím posunula Taiwan o miesto nižšie. Ten však kontroluje 70 percent čínskej produkcie. Opäť ide len o niekoľko príkladov z mnohých.

Vplyv Veľkej Číny (Čína, Hongkong a Taiwan) je citeľný na celom svete. Podľa Svetovej banky podiel oblasti na celosvetovom vývoze vzrástol za posledné štyri roky zo 6,9 na 9,6 percenta. Do roku 2007 sa predpokladá, že podiel dosiahne 13,7 percenta. Vývoj HDP naznačuje, že oblasť do piatich rokov prekoná Európsku úniu a bude dosahovať trojnásobok japonskej ekonomiky.

Koncept Veľkej Číny sa však netýka len ľudí žijúcich v tejto oblasti. Je možné doň zahrnúť aj množstvo Číňanov roztrúsených po celom svete, z ktorých väčšina zvažuje návrat domov. Z viac ako 400-tisíc Číňanov, ktorí za posledné dve desaťročia študovali v zahraničí, sa približne 140-tisíc vrátilo do rodnej krajiny, prinášajúc so sebou vedomosti, skúsenosti a kapitál.

Z tohto pohľadu je možné vnímať Čínu ako nové ázijské centrum aktivity. Bývalý konzultant spoločnosti McKinsey & Co. Kenichi Ohmae tvrdí, že to, čo vzniká, „sú novodobé Spojené štáty Číny, kde desiatky priemyselných zón budú prenajímané zahraničným investorom“.

Hongkong a Taiwan

previazané s Čínou

Významnou mierou sa na integrácii podpísalo aj pripojenie bývalej britskej kolónie Hongkong k Číne. Jeho dlhoročným poslaním bolo sprostredkovať vo svete pre Čínu kapitál. „Dnes je jeho hlavnou úlohou pomôcť čínskym firmám expandovať do sveta,“ tvrdí Li Luoli, prezident Inštitútu pre rozvoj Číny v Shenzhene. Ide však o obojstrannú pomoc. Defláciou zdecimovaná hongkonská ekonomika vidí svoju záchranu v spolupráci s Čínou, kam už dnes mnoho ľudí z tohto mesta dochádza za prácou.

Situácii prospievajú aj pokojnejšie vzťahy s Taiwanom. Ešte pred 18 mesiacmi, keď opozičný kandidát Čchen Šuej-pien prevzal miesto taiwanského prezidenta, Peking podráždene reagoval na každý vzdorujúci postoj taiwanskej exekutívy. Nedávno Peking „zahral do autu“ pripomienky Taiwanu týkajúce sa vzájomných vzťahov. Naopak, vyšiel s iniciatívou ohľadne nových obchodných podmienok a z vlastnej rétoriky stiahol komentáre o „jednej Číne“.

Medzi oboma stranami však ešte nevládne plná obchodná spolupráca. Stále jestvuje mnoho obmedzení na dovoz a vývoz produktov, akútnou sa stala potreba nových leteckých a lodných trás. Ak by sa tieto reštrikcie odstránili, podľa ekonóma z George Mason University Zhi Wanga by obe strany do roku 2011 získali tri percentá k hospodárskemu rastu.

Skúsenosti ľudí z Hongkongu a Taiwanu boli pre Čínu kľúčové na udržanie jej minimálne sedempercentného rastu. Zohrali hlavnú „zákulisnú“ úlohu v pokrokových podnikoch a výskumných laboratóriách a Peking si to dobre uvedomuje.

Možné riziká

Napriek rýchlo rastúcej spolupráci stále existuje potenciál, ako tento vývoj zastaviť. Sú to ekonomické aj politické hrozby.

Čínsky bankový sektor je nestabilný. Odhadovaná suma zlých úverov dosahuje 700 mld. USD. Milióny nespokojných Číňanov pracujúcich v podnikoch vlastnených štátom, ktorí v rastúcej miere prichádzajú aj o tieto mizerne platené miesta, začínajú protestovať proti vlastnej mizérií a ich nespokojnosť sa šíri po celej krajine. Ted Dean, výkonný riaditeľ konzultačnej počítačovej firmy v Pekingu, prirovnal vplyv prípadných nepokojov čínskych pracovníkov na svetovú ekonomiku k vplyvu ropy.

Existuje možnosť, že čínsko-taiwanské vzťahy by sa mohli znova zhoršiť. Koniec koncov, bolo to len pred dvoma rokmi, čo Čína naznačila možnosť vojenskej akcie, ak Tai-pei nezačne vážne zvažovať možnosť pripojenia. Taiwanskí politickí vodcovia by mohli vyprovokovať Peking ďalšími opatreniami k posilneniu nezávislosti. Hongkong sa zase obáva, že nevhodné riadenie ho pripraví o väčšinu výhod, ktoré ešte má – silnú vládu zákona, dobré služby občanom, slobodné médiá a tvrdý protikorupčný postoj.

Zo zdrojov BusinessWeek.com

Vývoj HDP v oblastiach

(bil. USD)

Odhad na roky 2002 2007

USA 10,4 13,7

EÚ 9,3 11,3 (len súčasní členovia)

Japonsko 3,3 4,2

Veľká Čína 7,8 12,4