Rok 2000 mal byť rokom privatizácie. Nebol. Oprávnenosť vzletného prívlastku nezachránil ani úspešný predaj Slovenskej sporiteľne, lebo obchod sa uskutočnil reálne až v tomto roku.

Kvalitu privatizácie ovplyvňuje viacero faktorov, z nich len rýchlosť a termín sa nedajú zabaliť do slov, sú viditeľné a ich zmena vyvoláva podozrenia. Tempo a dátumy privatizačného procesu vláde nik nevnucoval, rozhodla sa sama. Súkromnými už mali byť viaceré banky, podniky donedávna považované za strategické.

Odklad zmeny sa vysvetľuje náročnosťou prípravy, rozvahou pri výbere…len zriedka sa v argumentácii objaví priznanie politického vplyvu. Možno je to preto, že politika nevystupuje okato. To len ministerstvá pripravujú podklady pre rozhodnutia pomalšie ako sa dá a zabudnú aj na súvislosti zrejmejšie ako zrejmé. Dohoda v širokej koaličnej vláde je takmer vždy výsledkom kompromisu, ktorý je viac prejavom deformácií ako zhody. Znova a znova sa v parlamente diskutuje o veciach dávno prediskutovaných, mlčanie sprevádza skutočné problémy.

Pred dvoma rokmi sa politici tvárili, že pochopili rozdiel medzi cieľmi a cestou k nim. Privatizácii sa na chvíľu a verbálne vrátila hodnota cesty a nástroja. Názor však vykryštalizoval späť do vnímania privatizácie ako cieľa…dalo sa to tušiť už pri urputnom obhajovaní logiky straníckeho obsadzovania špičkových postov v štátnych podnikoch, teda práve tých, ktoré sa majú privatizovať.

Niekoľkokrát odkladané rozhodnutia nezvyšujú dôveryhodnosť, a najmä znamenajú straty. Nový termín hovorí, že plynárne sa „dočkajú“ privatizácie až koncom tohto roka, dve banky by vlastníka mali zmeniť do júla, poisťovňa v novembri, hoci zrelé boli všetky už vlani.

Čakalo sa, že Fond národného majetku SR zasiahne do privatizácie ponukou akcií na kapitálovom trhu. Podarilo sa mu vyprodukovať tieňohru s výmenou dlhopisov za akcie Slovnaftu. Úspešnosťou sa táto operácia zaradila do skupiny zbabraných, fond skonštruoval podmienky tak, že odradil všetkých, malých i veľkých, hlúpych i naivných. Dokázal, že fantázia nemá žiadne obmedzenia, keď ide o poskytnutie dôkazu ako sa nič nedá.

Ministerka privatizácie nedávno upozornila na rozpor v zákone, ktorý určil, že štát si zachová 51% podiel v podnikoch s charakterom prirodzených monopolov. Rovnaký zákon konštatuje, že podniky sa odštátnia vkladom do fondu národného majetku. Pretože fond nie je štátny, presun by znamenal, že ani 51 percentný podiel neostane v rukách štátu. Zákon o „veľkej privatizácii“ bol toľkokrát novelizovaný, že dnes pripomína veľmi používaný trhací kalendár.