V nedeľu 22. septembra sme boli v Nemecku svedkami volebného prekvapenia. Sociálno-demokratickému kancelárovi Gerhardovi Schröderovi sa podarilo v poslednom momente otočiť verejnú mienku: Pacifistickými rečami proti zásahu v Iraku zatlačil totiž do úzadia tematické okruhy, ktoré boli Achillovou pätou ľavicového kabinetu – v prvom rade masovú nezamestnanosť a ekonomickú stagnáciu. S o to väčšou vervou sa ihneď po voľbách prihlásili o slovo predstavitelia nemeckých podnikateľov a národohospodárski odborníci, ktorí červeno-zelenej vláde naliehavo pripomenuli nutnosť uskutočniť radikálne, trhovo orientované reformy.

Rüdiger Pohl, šéf ekonomického inštitútu vo východonemeckom Halle, zdôrazňuje, že „politika sa musí úplne preorientovať“. Uvádza, že dosiaľ sa ťažiskovo zaoberala prerozdeľovaním sociálneho produktu a zanedbávala podporu výroby tovarov a poskytovanie služieb. Preto musí podľa Pohla dôjsť k posilneniu významu hospodárskej politiky voči jej najväčším konkurentom: sociálnej politike a ekológii.

Šéfekonóm poisťovacieho koncernu Allianz Michael Heise podčiarkuje naliehavosť pokračovať v reforme daňového systému. Len potom sa podľa jeho náhľadu zlepšia v Nemecku investičné podmienky pre domáce a zahraničné firmy ako aj rámcová situácia pre malých a stredných podnikateľov. V podobnom tóne sa nesú závery šéfekonóma bankového domu Deutsche Bank Norberta Waltera.

Predseda predstavenstva bavorskej automobilky BMW Helmut Panke upozorňuje na tú istú slabinu nemeckej ekonomiky – len z iného pohľadu. Konštatuje, že v automobilovom priemysle vládne vysoké inovačné tempo. Preto je nutné vytvoriť pre nemecké firmy „atraktívne prostredie pre investície, treba nadchnúť spoločnosť pre technologický pokrok a vybudovať pevné základy pre vzdelávací systém, opierajúci sa o ekonomickú a spoločenskú realitu“.

Šéf spotrebného koncernu KarstadtQuelle Wolfgang Urban upozorňuje na skutočnosť, že spotrebitelia pociťujú súčasnú krízu v Nemecku ako recesiu. Dôvodí, že na znovunastolenie konzumnej dynamiky musia mať spotrebitelia pocit, že majú viac peňazí vo vrecku. Pri predaji a kúpe výrobkov hrá – ako zdôrazňuje Urban – kľúčovú rolu psychológia. V tejto súvislosti navrhuje šéf KarstadtQuelle uvoľniť časy predaja a odblokovať zákon obmedzjúci poskytovanie rabatov.

Šéfekonóm bankového domu Commerzbank Ulrich Ramm vyzdvihuje „tri dominantné reformné problémové okruhy: pracovný trh, daňový systém a systémy sociálneho zabezpečenia“. Hovorí, že staronová vláda sa musí ihneď pustiť do hospodársko-politickej práce a pomôcť znovunaštartovať konjunkturálny motor. Lebo počas ekonomického rozmachu sa dajú v spoločnosti ľahšie realizovať nepopulárne reformy než za stagnácie, či dokonca recesie.

Reforma pracovného trhu má absolútnu prednosť

Alfou a omegou rýchleho oživenia je podľa názory väčšiny nemeckých hospodárskych odborníkov uvoľnenie štátnych obručí, zvierajúcich pracovný trh. Profesori Wolfgang Franz, Manfred J.M. Neumann a Hans-Werner Sinn uverejnili v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung výzvu Schröderovmu kabinetu bezodkladne začať s reformou pracovného trhu. Úvodom podčiarkujú, že lepším sprostredkovaním voľných pracovných miest, ako to navrhuje vládna komisia, nevzniknú nijaké nové pracovné príležitosti. Jadrom problému je podľa nich nedostatok pracovných miest. Konštatujú, že nové príležitosti vzniknú v súkromných firmách iba vtedy, keď sa radikálne zlepší rámcová podnikateľská klíma. V prvom rade navrhujú zrušiť tarifné rokovania na spolkovej úrovni, teda umožniť rokovania o výške zárobkov na podnikovej úrovni. Ďalej sa zasadzujú za to, aby firmy, ktoré nie sú členmi podnikateľských organizácií, boli oslobodené od povinnosti preberať výsledky tarifných rokovaní odborov a zamestávateľských zväzov. Po tretie podporujú myšlienka zlúčiť sociálnu pomoc a pomoc v nezamestnanosti, ako aj možnosť pracovať za menej peňazí, ako je najnižšia dohodnutá platová trieda medzi odbormi a zamestnávateľmi. A napokon sa vyslovujú za to, aby nezamestnaní mohli sami vyjednávať časovo obmedzenú výšku svojich nástupných platov.

Otázkou, pravda, je, či ľavicová koalícia bude v stave presadiť trhovo orientované reformy, či neustúpi tlaku odborárskej lobby, ktorá sa v predvolebnom zápolení okato postavila na stranu SPD (a Zelených). Šéfekonóm Deutsche Bank Norbert Walter je pesimistický: „Keďže ide o nepopulárne opatrenia, pomstia sa voliči červeno-zelenej spolkovej vláde tým, že nebudú voliť SPD a stranu Zelených v nadchádzajúcich krajinských voľbách na jar budúceho roku“. A s mierne rezignatívnym podtónom dodáva, že „čas pre hlboké reformy ešte v Nemecku podľa všetkého nenastal“.

Nezodpovedané zostáva, v akom závoze sa Nemecko musí nachádzať, aby si príslušní politici konečne uvedomili, že niečo teba urobiť.

Autor je spolupracovníkom Profitu