V čase globálneho klesania burzových indexov si index SAX, charakterizujúci obchodovanie na bratislavskej burze, zachováva svoje hodnoty a vzhľadom k nízkym porovnávacím základniam v minulosti dokonca hovoríme o dobíjaní trojročných maxím indexu. Ako je to možné?

Odpovede sú viac menej známe a pochádzajú z histórie vzniku domáceho kapitálového trhu a v jeho vnímaní investormi ako aj podnikmi, ktoré by sa jeho prostredníctvom mohli financovať. Poklesy indexov všade v okolitom svete boli vyvolané odchodom investorov do bezpečnejších aktív a nástrojov trhu a výpredajmi akcií nie len teroristickými útokmi bezprostredne postihnutých spoločností. A tu nachádzame prvú príčinu ignorovania klesajúcich indexov SAXom. Zo slovenského trhu nemal kto odísť. Chýbajú hráči. Tie zvyšky obchodovateľných akcií – v zmysle existujúcej ponuky aj dopytu – sú rozptýlené medzi veľmi malé množstvo zväčša domácich investorov alebo ich držia inštitucionálni investori. Celý slovenský kapitálový trh, reprezentovaný Burzou cenných papierov v Bratislave, pripomína skôr jednu bublinu, alebo len takú hru na kapitálový trh.

Trh taktiež trpí svojou provinčnosťou. Ak v prípade českého trhu nedávno oznámili mnohí obchodníci s cennými papiermi odchod a zastavenie obchodovania s českými akciami pre jeho malosť a dokonca sa uvažuje, že trh bude obsluhovať len niekoľko emisií, v prípade slovenského trhu je realita niekoľkonásobne preexponovanejšia. Počet denne aktívne prevádzaných emisií dosahuje jednociferné veľkosti o niečo vyšší počet účastníkov.

Trh a tým aj index SAX nekoreluje s vývojom vo svete aj preto, lebo je od diania na svetových trhoch úplne izolovaný. Slovenské spoločnosti sa stávajú súčasťami väčších nadnárodných celky, a aj ich výsledky sa premietajú do cien akcií týchto nadnárodných spoločností. Zvyšné spoločnosti, ktorých akcie sa obchodujú na domácej burze zameriavajú iným spôsobom ako byť informačne otvorené a starať sa o svoje verejné vyznenie medzi terajšími aj budúcimi akcionármi a verejnosťou.

Písané pre týždenník Trend