Podľa hodnotení podnikateľov sa vnímanie kvality podnikateľského prostredia na Slovensku v poslednom štvrťroku 2014 opäť zhoršilo, hoci menej intenzívne než v minulom kvartáli. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia, ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 61,2 bodu, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu kvartálu pokles o 1,71 percenta. Podnikateľom prekážajú najmä neustále zmeny v legislatíve a zvyšovanie daňového zaťaženia, ktoré priniesla novela zákona o dani z príjmov. Zhoršenie situácie podľa podnikateľov nastalo aj v oblastiach uplatňovania princípu rovnosti pred zákonom a vymáhateľnosti práva a funkčnosti súdnictva.

V poslednom štvrťroku 2014 zaznamenala najvýraznejší pokles spomedzi sledovaných parametrov Indexu podnikateľského prostredia (IPP) položka hodnotiaca zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov. Odráža to skutočnosť, že v závere minulého roku došlo k viacerým významným zmenám v zákonoch dôležitých pre podnikanie. Hlavnou zmenou bola novela zákona o dani z príjmov, ktorá výrazne zmenila podmienky odpisovania. Podnikatelia kritizovali retroaktivitu zákona, keďže zmena odpisovania sa dotkla nielen nového majetku, ale aj majetku, ktorý podnikatelia zaradili do odpisovania v minulosti. Hoci vláda deklarovala zámer nezvyšovať dane pre podnikateľov, touto novelou im zvýšila daňové zaťaženie nepriamo. Pri súčasnej nízkej stabilite právneho rámca je pre podnikateľov náročné vytvárať dlhodobé plány, a  musia tiež vynakladať zvýšené úsilie na neustále sledovanie zmien v zákonoch pod hrozbou sankcií.

Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva bola v poradí druhá položka s najväčším poklesom. Aj napriek viacerým zmenám v oblasti súdnictva v roku 2014 sa podľa hodnotení podnikateľov zatiaľ pozitívny efekt nedostavil. Zlepšenie situácie v súdnictve je dlhodobý proces a ani na schválené zmeny v Ústave SR a s ňou spojené zmeny v legislatíve nie je medzi podnikateľmi jednotný názor a skôr prevláda zdržanlivosť. Negatívnemu hodnoteniu dopomohlo aj to, že Slovensku sa už vyše roka a pol nedarí predložiť zoznam vhodných kandidátov na post sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva, čo je vnímané ako vizitka zlého stavu a kvality súdnictva na Slovensku.

Treťou najnegatívnejšie hodnotenou položkou v minulom štvrťroku sa stalo nedôsledné uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom. Jedným z dôvodov bola reštrukturalizácia spoločnosti Váhostav, na ktorú doplácajú jej dodávatelia – najmä menší a strední podnikatelia. Podnikatelia dlhodobo kritizujú zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je pri súčasnom nastavení často zneužívaný. Negatívne mohla vplývať na vnímanie uplatňovania princípu rovnosti pred zákonom aj kauza predraženého CT prístroja v Piešťanoch, ktorá síce vyústila do odvolania ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej a odstúpenia predsedu parlamentu Pavla Pašku, avšak podnikatelia neveria, že by v tejto kauze mohlo dôjsť k reálnemu vyvodeniu zodpovednosti voči osobám, ktoré pochybili.

Pokles indexu pomohol spomaliť medzikvartálny nárast počtu pozitívne hodnotených položiek. Rast zaznamenali všetky položky z kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. Mimo tejto kategórie najviac rástla položka cenová stabilita, čo súvisí s dlhodobo veľmi nízkou mierou inflácie. Pozitívne bolo hodnotené zlepšenie prístupu k finančným zdrojom a úroveň infraštruktúry, čo môže súvisieť so skutočnosťou, že vláda dlhodobo označuje budovanie diaľnic a rýchlostných ciest ako jednu zo svojich priorít. Nepatrne rástla aj položka regulácia cezhraničného obchodu.

KOMPLETNÉ VÝSLEDKY IPP K 4Q 2014 (VO FORMÁTE .XLS)

Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 54. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v štvrtom štvrťroku 2014. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.