S výhodami a nevýhodami vstupu do európskeho menového systému je prinajmenej spojených niekolko okruhov otázok. Prvou je to, že do akej miery v podmienkach malej otvorenej ekonomiky s liberalizovanými tokmi kapitálu, je schopná stratu suverenity nahradit spoluúcast na rozhodovaní celoeurópskych záležitostí. Druhou je to, že za akých podmienok, ktorými môže byt zladenost hospodárskeho cyklu, inštitucionálneho rámca, legislatívneho prostredia, relatívnej ekonomickej vyspelosti, si môže Slovensko dovolit vstúpit do dalšieho „integracného poschodia“.

Hlavnou výhodou zo zavedenia eura je zníženie transakcných nákladov. Hlavnou nevýhodou je to, že so stratou menového kurzu je spojená absencia makroekonomického nástroja chrániaceho ekonomiku pre externými šokmi. Kurz národnej meny makroekonómovia považujú za nástroj pomocou, ktorého sa dajú reálne odstránit reálnych šokov, pretože práve takéto šoky si vyžadujú úpravu kurzu. Zavedenie eura na Slovensku je pravdepodobnejšie vtedy ked slovenská ekonomika vytvorí s ekonomikou Európskej únie „optimálnu menovú oblast“. Autorom teórie „optimálnych menových oblastí“ je R. A. Mundell, ktorý ju definoval už v roku 1961. Táto teória sa snaží nájst odpoved na otázku, preco nepozorujeme kolísanie medzi regiónmi jednej krajiny, ktoré sú úplne normálne medzi jednotlivými krajinami. Klasický príklad optimálnej menovej oblasti formuloval Mundell. Dve oblasti A a B vyrábajú tovary x a y. Každý z tovarov sa vyrába len v jednej špecifickej oblasti. Spotrebitelia spotrebovávajú výrobky a obchod medzi regiónmi jednej krajiny je vyrovnaný. Predpokladajme, že oblast A je postihnutá asymetrickým šokom. Spotrebitelia zacnú preferovat len výrobok y. V bežnom reálnom kurze má oblast B obchodný prebytok a oblast A je postihnutá nezamestnanostou a stratou výroby.

Aby sa obnovila obchodná bilancie, musí sa znížit cena výrobku x, alebo nadbytok tohto tovaru sa odstráni presunom pracovných síl a kapacít z regiónu A do regiónu B. Pokles relatívnej ceny výrobku x sa rovná znehodnoteniu reálneho kurzu v oblasti A. To sa dá dosiahnut rôznymi spôsobmi. Prvým spôsobom je zavedenie samostatných regionálnych mien a kurzu medzi nimi. Tento kurz sa dá oslabit a súcasne ceny tovarov v regionálnych menách sa zachovanú.

Existuje aj druhý spôsob. Pri danom nominálnom kurze musí cena tovaru x v národnej mene klesnút, co bude tlacit mzdy smerom dole, pokial sa nedosiahne úplná zamestnanost v oblasti A a obchodná bilancia sa nevyrovná. Ak majú obe oblasti spolocnú menu je tento spôsob jediným možným v situácii ak neexistuje mobilita pracovných síl.

Alternatívnym spôsobom odstránenia nezamestnanosti v oblasti A je migrácia pracovných síl do oblasti B. Zníženie poctu pracovníkov vráti mzdy na predchádzajúcu úroven bez toho, aby vznikla nezamestnanost. Odstráni sa nadbytok tovaru x a nerovnováha sa obnoví.

Vstup do Európskej menovej únie má dve etapy. Prvou je administratívne zavedenie pevného kurzu a druhou zavedenie eura. Po administratívnom zavedení pevného kurzu sa bremeno asymetrických šokov presúva z menového kurzu na iné kanály. Národná banka Slovenska má dost odborných kapacít na to, aby zistila co slovenskú ekonomiku po vstupe do európskeho menového priestoru caká a co neminie.

Po vstupe do neho sa zmení architektúra slovenského financného trhu. Dá sa predpokladat, že väcšiu váhu v nom nadobudnú cenné papiere. Bude to aj kvôli posilneniu nástrojov kapitalizácie v dôchodkovom zabezpecení.

Na odbornom seminári Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR clen Bankovej rady Národnej banky Slovenska Karol Mrva tvrdil, že centrálna banka nemá dostatok údajov o tom, že model kapitalizácie je ekonomicky výhodnejší. To isté sa dá tvrdit aj o rýchlom vstupe Slovenska do európskeho menového priestoru. Císla o tom, že Slovensko je schopné s krajinami Európskej únie vytvorit optimálnu menovú oblast, zatial nemáme.