Uplynulý týždeň bol týždňom znižovania sadzieb. So svojou základnou sadzbou klesli o pol percenta FED i ECB a dokonca i BOE. A tak ako sa už stalo tradíciou, i tento krát platilo že keď dvaja robia to isté, nemusí to byť tak isto vnímané.

Znižovanie FED bolo očakávané a rovnako neveľkým prekvapením bol 50 bodový krok nadol. Aktuálna úroveň na 2% je nízko a nervozitu spôsobuje hlavne malý počet nábojov zostávajúci v zásobníku FED. Očakáva sa že na decembrovom zasadnutí dôjde k ďalšiemu – snáď už poslednému – tohtoročnému zníženiu, iba o 25 bodov na 1,75%. Na ilustráciu toho, aký veľký kus cesty bol prekonaný stačí pripomenúť, že na začiatku roku boli sadzby FED na úrovni 6,5%. Iba ťažko sa ubrániť dojmu, že tak ako vlani i tento krát sa stanú dlhopisy vo svete investícií jednoznačným víťazom bijúcim akcie viac ako o hlavu.

Otázka je, samozrejme, čo prinesie rok budúci. V prípade príchodu dlho očakávaného obratu a oživenia ekonomiky sa totiž blíži doba, a možno je už tu, kedy treba uzatvoriť všetky bondové pozície a všetky zdroje je potrebné umiestniť do akcií. Problém je samozrejme, že nikto nevie s istotou, ako ďaleko táto doba leží – makrodáta zatiaľ nie sú optimistické pri hocijakom uhle pohľadu.

Akciovým trhom sa napriek pretrvávajúcej nejasnosti nedarí zle. Technológie získali od nedávneho dna takmer 30% a viac ako výborne sa držia aj európske trhy, ťahané nahor okrem iného i z popola vstávajúcim telekomom. Pri prísnejšom pohľade sa však môže zdať, že hlavným impulzom ťahajúcim akcie nahor bola číra viera v to, že to drastické zníženie sadzieb by malo skôr či neskôr ekonomiku nakopnúť…

Malo by, a malo dokonca možno s viac ako 50% pravdepodobnosťou. Pochybnosti v racionalitu trhov však prinášajú i reakcie trhu na prekvapivé 50 bodové zníženie sadzieb ECB. Európska banka bánk má smolu. Dôveru trhu stratila, či už zaslúžene alebo nie, už počas obdobia výrazne oslabujúceho eura. V súčasnosti možno ECB ani nerobí zlú politiku – jej čakanie so znižovaním sadzieb malo svoje odôvodnenie v silných inflačných tlakoch v eurozóne, rovnako až 50 bodové štvrtkové zníženie bolo koniec koncov logickou reakciou na zníženie tohoto rizika. Okrem toho má ECB v súčasnosti voči FED jednu podstatnú výhodu – viac nábojov v zásobníku. Bude ich však potrebovať iba vtedy, ak sa americká ekonomika v polovici budúceho roku nerozbehne. Naopak samozrejme platí riziko, že Európa môže vďaka vyšším sadzbám zaspať prípadný rýchli obrat v Amerike.

Nedostatok dôveryhodnosti ECB je problémom ktorý by si žiadal rýchle riešenie. Nájsť ho bude o to ťažšie, že zrejme nejde o problém čisto odborný. Ide tu o problém vnímania a možno tu ide, v tom najhoršom prípade, o problém hlavne politický. Jedným z možných vysvetlení nedôvery trhu v ECB je totiž to, že tento jav iba logickým vyústením nesúrodosti eurozóny ako takej. Eurozóny postrádajúcej spoločnú ideu, ktorá by ju skutočne spájala a zjednocovala, ideu ktorej by sa boli ochotné podriadiť všetky rozhodujúce záujmy. A ECB nemôže a nemá, ani pri najkvalitnejšom obsadení, takúto ideu vytvárať či predstavovať.