Začiatkom novembra 1999 sme premiérovi Slovenskej republiky predložili návrh Národného programu boja proti korupcii, ktorý bol po dopracovaní predložený na verejnú diskusiu a na medzirezortné pripomienkové konanie. Vláda program schválila dňa 21.6.2000. Uznesenie vlády č.461 stanovilo pre jednotlivé rezorty povinnosť vypracovať akčné plány a predložiť ich vláde do 13.10.2000. Akčné plány boli schválené vládou SR dňa 22.11.2000.

Prijatie Národného programu boja proti korupcii vládou považujeme sa pozitívny krok a politickú deklaráciu vyjadrujúcu snahu riešiť korupciu na Slovensku. Chceme však verejnosť informovať o problémoch a rizikách, ktoré pri realizácii reálnych krokov v boji proti korupcii vidíme. Boj proti korupcii narazil na organizačno-byrokratickú bariéru, nedostatok reálnej vôle obmedziť korupčný priestor a nedostatky represívnych zložiek. V dôsledku toho pociťujeme málo zmien v oblasti zníženia korupcie.

Organizačná fáza prípravy Akčných plánov, ktoré sú predpokladom implementovania Národného programu boja s korupciou, má svoje nedostatky z časového a obsahového hľadiska.

Z časového hľadiska je potrebné zdôrazniť pomalosť pri príprave a následnom schválení ako Národného programu boja s korupciou, tak aj Akčných plánov. Organizačná fáza Národného programu boja proti korupcii sa zbyrokratizovala a fázy, ktoré mali byť iba krátkou organizačnou fázou, sa predĺžili. Proces organizačnej prípravy tak trval viac ako jeden rok. Objektívny časový problém spočíva v tom, že Slovensko sa nachádza v polovici volebného obdobia, pritom však implementačná fáza Národného programu boja s korupciou, teda realizácia schválených akčných plánov, okrem iného predpokladá prípravu a prijatie mnohých zákonných noriem, prípadne novelizáciu existujúcich. V prípade pomalého postupu tak existuje riziko, že do konca volebného obdobia sa nepodarí veľmi pokročiť v boji s korupciou a občania začnú vnímať Národný program ako ďalší papierový, neúspešný pokus. To bude v budúcnosti komplikovať ďalšie iniciatívy v boji proti korupcii.

Aj keď mnohé úlohy z akčných plánov môžu viesť k zužovaniu priestoru pre korupciu, z obsahového hľadiska je možné poukázať na mnohé kvalitatívne nedostatky prijatých Akčných plánov. Na existujúcu rezistenciu a nechuť ísť do uvedenej problematiky je možné poukázať napr. tým, že vo viacerých Akčných plánoch sú úlohy, ktoré:

sú formálne, napr. úlohy, že sa bude dodržiavať zákon, smernice, kontrolný postup. Ako príklad je možné uviesť úlohu postupovať predpísaným spôsobom pri nákupe leteniek, cestovných lístkov (Úrad vlády SR), či úlohu dodržiavať zákonné normy pri registrácii liekov (Ministerstvo zdravotníctva SR).

nekonkrétne – a následne tak ťažko kontrolovateľné, napr. pripraví sa zákon či smernica, pričom sa bližšie nešpecifikuje čo bude obsahovať, to znamená nedotýka sa kvalitatívnej stránky definovaného problému. Viaceré úlohy nesúvisia priamo s Národným programom boja proti korupcii, napr. zintenzívnenie spolupráce cestou Interpolu na boji proti drogovej kriminalite či detskej pornografii (Ministerstvo vnútra SR).

termíny sú v mnohých prípadoch zadané tak, že sú v podstate nekontrolovateľné napr. je pri termíne ich plnenia uvedené „trvale“, „priebežne“.

niektoré úlohy idú podľa nášho názoru proti cieľu bojovať s korupciou a zvyšovať transparentnosť verejného života, napr. pri poskytovaní prekladov legislatívy EÚ tieto nie sú verejne dostupné, ale budú poskytované iba ústredným orgánom štátnej správy na základe overenej žiadosti, alebo zvyšovanie transparentnosti tým, že sa o všetkom bude informovať nadriadený – PÚ SR).

Na nedostatok politickej vôle dostatočne účinne a efektívne riešiť problém korupcie poukazuje aj fakt, že už počas prípravy Akčných plánov sa v Národnej rade SR novelizoval zákon č.424/1991 o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach v znení neskorších predpisov. Naskytovala sa možnosť napr. zaviesť povinnosť nezávislého auditu, čo Národná rada SR neschválila. Ďalším príkladom je to, že nie všetky strany vládnej koalície podpísali Privatizačné informačné minimum, ktoré navrhla TIS v záujme stransparentnenia procesu privatizácie.

Národný program boja s korupciou kladie dôraz na prevenciu, represiu a postoje občanov. V oblasti prevencie sú potrebné legislatívne zmeny, v mnohých oblastiach je však možné účinne postupovať aj bez zmeny existujúceho legislatívneho rámca, pôsobením nezávislých odborných inštitúcii bez politickej intervencie. Každodenne sú občania cez tlač informovaní o podozreniach z korupcie, klientelizmu či protekcionárstva, pričom mnohé kauzy ostávajú otvorené bez ich doriešenia. Ako príklad možno uviesť skutočnosť, že v roku 1999 bolo za trestné činy spojené s korupciou odsúdených iba 21 osôb.

Výsledky represívnej zložky boja s korupciou (polícia, prokuratúra, súdy) tak do značnej miery spochybňujú snahy radikálne bojovať s korupciou na Slovensku.

Pre účinnejší postup v rámci Národného programu boja s korupciou preto napr. odporúčame:

odborne posilniť koordináciu implementácie Národného programu boja s korupciou,

sústrediť pozornosť na zvýšenie transparentnosti verejného sektora,

urýchlene zriadiť odborné pracovné skupiny na relevantné oblasti (konflikt záujmov, efektívne postupy represívnych zložiek, reforma verejnej správy, vrátane etickej reformy, mechanizmy kontroly na miestnej úrovni),

systémovo, plošne riešiť konflikt záujmov na úrovni verejných činiteľov, pracovníkov v štátnej a verejnej službe, na úrovni volených a menovaných zástupcov samospráv, v štátnych podnikoch a podnikoch s majetkovou účasťou štátu,

vyslať signál na úrovni politikov, že sú ochotní reálne podporiť boj s korupciou, napr. verejní činitelia by mali deklarovať svoje finančné aj nefinančné záujmy tak, aby sa nevytváral priestor pre podozrenia z korupcie, riešiť nezávislú kontrolu financovania politických strán,

pri procese decentralizácie zabezpečiť vybudovanie kontrolných mechanizmov a etickej infraštruktúry, bez ktorej hrozí decentralizácia korupcie,

realizovať transparentnú privatizáciu,

klásť dôraz aj na vzdelávanie, jednak na úrovni verejnej správy, ako aj mladých ľudí a informovanosť občanov.