Nebude americká pozícia bezalternatívnej superveľmoci ďalšou, a najväčšou obeťou finančnej krízy?
Britský politik a filozof John Gray v The Observer napísal, že svet je momentálne svedkom historického geopolitického obratu, v rámci ktorého sa rovnováha síl nezvratne zmení
Najprv kolabovali banky, neskôr sa začala otriasať v základoch globálna ekonomická stabilita, nebude však štatút Spojených štátov ako bezalternatívnej superveľmoci ďalšou, a najväčšou obeťou finančnej krízy?!
Aj takéto úvahy sa ozývajú v zahraničnej tlači, ktoré sú vzápätí mnohými politikmi, politológmi a filozofmi prudko odmietnuté s poukazom na to, že Amerika predstavuje nielen najdynamickejšiu ekonomiku na svete, ale aj dominantnú vojenskú silu.
Nepriatelia USA tvrdia, že k dramatickému obratu už vlastne došlo, čo je však horšie podobné názory majú aj niektorí americkí spojenci.
Vychádzajú z enormne nákladných a nekonečných konfliktov v Iraku a Afganistane, poukazujú na najhoršiu finančnú krízu od tzv. Veľkej depresie, no zdôrazňujú aj krízu dôvery v americkej vnútornej politike a ekonomike.
Nechajme úplne bokom škodoradostné výkriky z Iránu a Venezuely, ktoré hlásajú začiatok konca amerického impéria…
No ozývajú sa aj hlasy, ktoré tvrdia, že vzniká multi-polárny svet a rozhodujúcu úlohu v ňom budú hrať Čína, India a Rusko.
Dokonca nemecký minister financií Peer Steinbrück povedal, že Amerika stratí svoju pozíciu finančnej superveľmoci v globálnom finančnom systéme.
Britský politik a filozof John Gray v The Observer napísal, že svet je momentálne svedkom historického geopolitického obratu, v rámci ktorého sa rovnováha síl nezvratne zmení…
Éra amerického globálneho vodcovstva, ktorá sa začala po II. svetovej vojne, sa končí, uviedol doslova Gray.
Kritikov takýchto negatívnych vízií je hodne, najmä v USA, i keď priznávajú, že na zozname najbohatších finančných magnátov je čoraz viac Rusov, Indov a Mexičanov, ktorí robia svoj biznis v New Yorku a Londýne, ale aj tak je americký vplyv stále veľmi markantný a prejavuje sa v každom „kúte“ našej planéty.
Bývalý americký politik a momentálne profesor diplomacie na Harvard University Nicholas Burns tvrdí, že USA zostanú globálnou veľmocou, náš politický vplyv a vojenská sila sú bezkonkurenčné, ekonomická sila založená na inováciách, biotechnológiách a nanotechnológiách je skrátka vo svete nenahraditeľná. Aj Burns ale priznáva, že finančná kríza, ktorá otriasla základy bašty zvanej Wall Street, je hrozbou budúceho amerického prezidenta – či už Obamu, alebo McCaina. Táto kríza je totiž už teraz strategickou záležitosťou a budúci prezident bude musieť nasmerovať ekonomiku tak, aby mala veľmi pevné základy – bez nich totiž ciele americkej zahraničnej a vojenskej politiky nie sú dosiahnuteľné. V každom prípade aj finančná kríza zvýrazňuje potrebu vytvoriť pevnejšiu sieť multilaterálnych vzťahov, aby bolo možné efektívne riešiť nadnárodné problémy nielen finančné, ekonomické, ekologické, ale aj otázky spojené s bojom proti terorizmu.
Pre mnohých je nacionalizácia bánk v USA /ale aj v Európe/ signálom, že model „laissez-faire“ kapitalizmu, nezasahovania štátu do ekonomiky, sa končí. Celkom extrémne to vyjadril Raymond Lotta na stránkach publikácie „Amerika v poklese“, keď napísal, že táto kríza sa rozvíja globálne a postupuje výbušným a ťažko predvídateľným spôsobom. Toto už nie je ani socializmus pre bohatých, ani záchrana pre chudobných, provokatívne dodáva Lotta.
0,003
0,001
