Jedným z extrémne riskantných typov obchodov s akciami je takzvaná „put option“. Ide o kontrakt, ktorý poskytuje kupcovi právo získať zaplatením prémie v presne určenom časovom období istý počet účastín za danú cenu. Put sa kupuje vtedy, keď aktér na burze pevne ráta s poklesom kurzov. Ak sa však jeho očakávanie vývoja na burze nesplní a kurzy začnú stúpať, môže kupec stratiť – v najhoršom prípade – celú investovaný kapitál. Finanční žonglieri sa teda zabezpečujú putmi voči poklesu kurzov.

Znalci americkej burzy začínajú v poslednom čase v čoraz väčšej miere hovoriť o takzvanom „greenspanovskom pute“. Dôvod? Pri pozornejšej analýze vývinu Wall Street od Greenspanovho nástupu do funkcie udrie do očí, že prezident washingtonskej ústrednej banky je na menovom fronte aktívny predovšetkým vtedy, keď hrozí prepad kurzov. Inak povedané, Alan Greenspan zasiahne (takmer) vždy v prospech hodnoty účastín. Aktéri na parkete získali medzičasom pocit istoty, že keď sa na obzore vynárajú prvé náznaky burzového krachu, tak proti vystúpi na scénu akciový rytier v podobe Alana Greenspana.

Niekoľko konkrétnych príkladov: 19.októbra 1987 zažila Wall Street gigantický crash: kurzy spadli za jeden deň o takmer 25%. Prezident anerickej centrálnej banky sa ihneď prihlásil o slovo, uvoľnil menové opraty a sľúbil komerčným bankám veľkorysé úverové podmienky. Chcel zabrániť kolapsu ekonomického kolobehu, lebo v takýchto kritických okamihoch obchodné bankové domy sú – logicky – viac ako obozretné a extrémne sprísňujú podmienky pre poskytovanie úverov; kredity sú však na druhej strane pre podniky životadarnou šťavou, bez krotej by firmy jednoducho skrachovali.

Podobný úkaz bolo možné pozorovať takisto na jeseň 1998: Rusko sa ocitlo na prahu platobnej neschopnosti, v Ázii vypukla kolosálna finančná kríza a na Wall Street sa kurzy takmer všetkých účastín nachádzali vo voľnom páde. Aj vtedy vyhlásil Alan Greenspan, že americká ústredná banka uvoľní menové liace. Týmto takisto zabránil zadrhnutiu peňažného kolotoča a zabránil burzovému krachu s nedoziernymi následkami pre „reálnu“ ekonomiku. Akciové kurzy sa spamätali v priebehu niekoľkých mesiacov.

A do tretice: Prezident americkej ústrednej banky rozoznal začiatkom roku 2000, že ošiaľ s info-technologickými účastinami nadobudol iracionálne rozmery. Preto začal už v januári pozvoľna zvyšovať úrokovú mieru. Týmto prispel na jednej strane hojnou mierou k prepichnutiu priveľkej nasdaqovskej novoekonomickej burzovej bubliny; na strane druhej však v rámci možností stabilizoval kurzy v najdôležitejšom burzovom indexe Dow Jones Industrial Average (indexe 30 najväčších amerických priemyselných a technologických gigantov).

V kocke: Aktéri na Wall Street získali medzičasom takú dôveru v „magické schopnosti“ Alana Greenspana, že ani 100-miliardová platobná neschopnosť Argentíny ani 70-miliardový konkurz koncernu Enron nepoložili americkú burzu na lopatky. „Grenspanov put“ sa stal neodmysliteľnou súčasťou burzového diania.

Alan Greenspan sa jednoznačne poučil z chýb Veľkej hospodárskej krízy a burzového krachu v roku 1929. Vtedy zvýšila americká centrálna banky úrokovú mieru. Banky dostali následne stratili nervy, ako na bežiacom páse začali vypovedať podnikom kredity – a americké národné hospodárstvo skolabovalo.

Greenspanovým problémom je skutočnosť, že si v poslednom čase čoraz otvorenejšie berie do priezoru samotnú burzu. Približne pred dvoma rokmi totiž došiel k záveru, že medzi 4% až 6% dosiahnutých ziskov na burze vydávajú súkromní investori na spotrebné účely: na kúpu automobilov, chladničiek či iných konzumných predmetov. Tým podporujú rast hrubého domáceho produktu a prispievajú k dynamike americkej ekonomiky. Odvrátenou stranou tejto rovnice je – samozrejme – nepopierateľný fakt, že prepad kurzov má za následok pokles spotreby, menšie výdavky na privátny konzum. A Alan Greenspan cíti ako dobrý ústredný bankár „povinnosť“ vyrovnávať burzové výkyvy. Chce zabrániť priveľkému dopadu negatívneho vývinu na Wall Street na americkú ekonomiku. Dosiaľ sa mu to darí.

New-yorský parket zjavne verí v „čarodejnícke schopnosti“ prezidenta washingtonskej centrálnej banky. Preto burziáni otvorene vsádzajú na „greenspanovský put“. Výsledok? Kurzy účastín sa nachádzajú podľa historických porovnaní (napríklad u ukazovateľa kurz/zisk) na rekordne vysokej úrovni – napriek spľasnutiu novoekonomickej bubliny, napriek 11. septembru.

Nemálo burzových augurov si nástojčivo kladie „kacírsku“ otázku: Čo sa stane, keď Alan Greenspan už nebude prezidentom americkej ústrednej banky? Keď jeho šľapaje budú pre jeho nástupcu priveľké? Keď sa v nenávrtane stratí dnešná „greenspanovský put“, keď nebudeme svedkami menovej politiky, zabezpečujúcej vysoké akciové kurzy pred burzovým krachom? Skončí sa Greenspanova éra na poste prezidenta americkej ústrednej banky gigantickým burzovým krachom?