V posledných dvoch až trhoch rokoch sa zachoval trend zvyšovania výdavkov spoločností, ktoré bez licencie Úradu pre finančný trh, alebo Národnej banky Slovenska ponúkajú finančné služby. V roku 1999 vložili do reklamy 265 mil. Sk a v roku 2000 to bolo 341 mil. Sk, pričom banky v tom istom roku minuli na reklamu 326 mil. Sk. Uviedol to Roman Scherhaufer, ktorý bol do konca minulého roku výkonným riaditeľom Asociácie správcovských spoločností. Spolu s Borisom Procíkom z J & T Finance Group sú spoluautormi Analýzy nebankových subjektov, ktorú predstavili v Centre nezávislej žurnalistiky.

Do spoločností, ktoré bez licencie ponúkajú finančné služby obyvatelia podľa odhadov vložili 15 – 20 mld. Sk. Medzi laickou verejnosťou sú známe pod názvom nebankové subjekty. Táto suma sa nedá presne určiť, pretože o činnosti spomínaných firiem je absolútny nedostatok informácií. „Nelicencované subjekty o sebe poskytujú väčšinou účelové informácie. Zameriavajú sa napríklad na to ako dlho existujú a koľko majú klientov. Situácia v ich činnosti a nezmenila. Zmenil sa len zákon o cenných papieroch a investičných službách. Zákon sa snaží novým spôsobom riešiť problém subjektov bez licencie,“ poznamenal Scherhaufer.

Analýza po prvý raz priniesla odhad prevádzkových nákladov jednej pobočky. Odhad vychádza z bežnej výšky nájomného a mzdových nákladov, ktorú sú polovicou celkových nákladov.

Boris Procík poznamenal, že náklady na reklamu nie sú presné, pretože nezohľadňujú zľavy. Významným faktorom je podľa neho aj to, že niektoré nelicencované subjekty sú majiteľmi médií.