Predstavitelia BMG Invest, s.r.o., odmietajú úvahy o krachu spoločnosti, hoci prejavy prosperity majú isto inú podobu ako zatvorenie pobočiek. Tvrdenie, že dôvodom je audit pri preberaní spoločnosti zahraničným investorom neobstojí. Ani jedna z bánk do ktorých vstupovali investori pobočky nezatvorila.

Pred týždňom FINI upozornili na to, že na Slovensku pôsobí v súčasnosti niekoľko firiem, ktoré ponúkajú vysoké zhodnotenie voľných finančných prostriedkov a vzbudzujú dojem že fungujú ako kombajn na blahobyt. Občan, ktorý podpíše zmluvu o tichom spoločenstve nie je takmer nijako chránený. Pri investovaní úspor do bežných obchodných spoločností (akciové spoločnosti či spoločnosti s ručením obmedzeným) podstupuje klient zvýšené riziko. Obchodné spoločnosti totiž ručia za svoje záväzky iba svojím obchodným majetkom. Pritom majetok spoločnosti môže mať len minimálnu hodnotu a vklady klientov ho môžu niekoľkonásobne prevyšovať. Vklady nie sú chránené. Tichí spoločníci vystavujú vlastne bianco šek osobám, ktoré s ich majetkom disponujú. Firmy, ktoré sľubujú nadpriemerné zisky používajú peniaze klientov rôzne a najmä tajuplne. Poskytujú len všeobecné informácie. Veľa odborníkov si myslí, že zasiahnuť by mal štát. Ešte viac iných odborníkov pripomína, že štátny zásah je zbytočný, kým človek vystačí so zdravým rozumom. Použitie tohto nástroja by zabránilo odovzdávať peniaze podvodníkom.

Nebankové inštitúcie ťažia z dôverčivosti. Sľubujú hory-doly a zvyčajne dávajú len doly, alebo aj vôbec nič. Neexistuje nehanlivé označenie pre vklad peňazí do spoločnosti, ktorá nemá nič okrem bombastického názvu a reklamy. Spoločníci v naivnej predstave rýchleho zbohatnutia poskytujú dobre maskovaným tunelárom ideálne podmienky. Dávajú im vlastné peniaze, a až keď ich stratia považujú problém za spoločenský. Potom už chcú aj peniaze, aj ľútosť. To druhé si nezaslúžia. Nevedno, prečo by akékoľvek náklady mali znášať ostatní občania, ktorí sa oklamať nedali.

Vklad do nebankovej inštitúcie sa nedeje pod nátlakom, ak za taký postup nepovažuje občan túžbu po veľkom riziku. Dobrovoľne vyhodené peniaze si zaslúžia možno ľútosť, ale nie náhradu.

Úloha vlády v pôsobení nebankových inštitúcií je nijaká, lebo všetky využívajú štandardné podnikateľské postupy. Nemožno zakázať napríklad inštitút tichého spoločenstva len preto, že ho využívajú aj podvodníci. Jedinou úlohou moci je vytvorenie podmienok pre vymáhateľnosť práva. Zlodeji majú byť za mrežami a ukradnuté sa má vrátiť.

„Potrebujeme vedieť príčiny a až na základe podrobnejších informácií určíme postup, aby sme mohli v danej situácii pomôcť,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca ministra financií Peter Papanek. Nič horšie sľúbiť nemohol.