Národná banka Slovenska (NBS) zvýšila odhad strednej hodnoty rastu tohtoročného hrubého domáceho produktu (HDP) z úrovne 4,1 % na 5,5 %. Ako vyplýva z Menového programu NBS do roku 2008, centrálna banka zvýšila odhad rastu ekonomiky na základe doterajšieho vývoja štruktúry HDP a aktuálneho vývoja tržieb v maloobchode. V tomto roku by malo slovenská ekonomika rásť podľa centrálnej banky v intervale od 5,3 % do 5,7 %. Podľa Aktualizovaného menového programu (AMP) mala ekonomika Slovenska rásť o 3,8 % až 4,4 %.

„Na základe údajov vývoja HDP za prvé tri štvrťroky predpokladáme pokračovanie dynamiky konečnej spotreby domácností, ktorá sa v porovnaní s predpokladmi v AMP zrýchlila,“ uvádza NBS. Konečnú spotrebu pritom ovplyvnil najmä rýchlejší ako predpokladaný rast reálnej mzdy, ktorý však nedosahoval dynamiku reálnej produktivity práce. Takéto zrýchlenie dynamiky konečnej spotreby najmä po období jej poklesu je podľa NBS akceptovateľné. Investičný dopyt sa v súlade s očakávaniami centrálnej banky obnovil, pričom do konca roka by mal rásť v súlade s AMP. Mierne tlmiaco by malo na ekonomický rast pôsobiť podľa NBS zníženie prebytku čistého exportu v stálych cenách.

Odhadovaný interval medziročnej miery inflácie vypočítanej podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien zúžila NBS na 6,2 % až 6,6 %. Celkovú medziročnú mieru inflácie očakáva v pásme od 6,1 % do 6,4 %. „V oblasti vývoja inflácie jednoznačne prevažujú nákladové faktory,“ uvádza sa v menovom programe. Rýchlejšie ako očakávala NBS rastú regulované ceny a ceny pohonných hmôt. V trhových službách sa na ich rýchlejšej dynamike podieľajú sekundárne efekty vyplývajúce z rastu regulovaných cien. V porovnaní s očakávaniami sa priaznivejšie vyvíjajú ceny obchodovateľných tovarov. Na ich vývoj pôsobí pravdepodobne vo väčšom ako predpokladanom rozsahu doterajší apreciačný trend výmenného kurzu. Ďalej ich ovplyvňuje nízka dovozová inflácia, ako aj existujúca konkurencia v maloobchode. Volatilnou položkou v rámci základnej štruktúry inflácie sú potraviny.

Centrálna banka zrevidovala aj odhad schodku bežného účtu platobnej bilancie (PB), a to z úrovne 15,7 mld. Sk až na 46 mld. Sk. Podiel deficitu bežného účtu na HDP by tak mal byť v porovnaní s AMP viac ako dvojnásobný – mal by dosiahnuť až 3,5 % HDP. „Aj napriek zvýšeniu deficitu bežného účtu nepovažujeme dosiahnutý podiel ani samotný charakter jeho zvýšenia za problematický,“ uvádza NBS. Centrálna banka zrevidovala odhad schodku obchodnej bilancie z 32 mld. Sk na 46,5 mld. Sk a menila aj odhad vývoja bilancie výnosov a bežných transferov. Bilancia výnosov by mala skončiť podľa posledných predpokladov NBS so schodkom 14,7 mld. Sk a bilancia transferov s prebytkom 5,5 mld. Sk.

Kapitálový a finančný účet by mali podľa centrálnej banky vygenerovať prebytok, ktorý viac než pokryje deficit bežného účtu PB. Tento prebytok na jednej strane tvorí podľa NBS prílev zahraničných investícií do komerčného sektora a dlhodobý kapitál, čo vytvára dostatočný objem zdrojov na prefinancovanie deficitu bežného účtu PB. Na druhej strane tvoria prebytok kapitálového a finančného účtu aj portfóliové investície a krátkodobý kapitál. „Prílev týchto prostriedkov je dôsledkom tak úrokového diferenciálu, ako aj presvedčením krátkodobých investorov, že výmenný kurz koruny má priestor na posilnenie,“ konštatuje NBS.