Národná banka Slovenska (NBS) preferuje rýchly variant vstupu Slovenska do Európskej menovej únie (EMÚ), čiže približne do dvoch alebo troch rokov po vstupe SR do Európskej únie (EÚ). Podobný postoj už jasne zaujalo aj Poľsko a Maďarsko, Česká republika je v týchto diskusiách zdržanlivejšia. Slovenská centrálna banka sa domnieva, že pozitívne efekty, ktoré z takéhoto postupu pre Slovensko vyplynú, sa nebudú vyvíjať aritmetickým, ale geometrickým radom.

Za najväčšiu výhodu rýchleho variantu centrálna banka považuje zánik kurzového rizika voči euru, čo znamená, že dvojité kurzové riziko voči euru a doláru, s ktorým musia slovenské podnikateľské subjekty v najväčšej miere kalkulovať, sa zmení len na riziko voči americkej mene. Okrem toho tiež zaniknú náklady na konverziu mien v rámci členských štátov budúcej rozšírenej eurozóny, zvýši sa stabilita menového prostredia, čo môže podmieniť aj zvýšený prílev priamych zahraničných investícií a tým aj transformáciu celej slovenskej ekonomiky. Nezanedbateľnou výhodou je tiež kontrolný mechanizmus v rámci eurozóny, ktorý by mal zabezpečiť disciplínu verejného sektora a zlepšiť tak kvalitu podnikateľského prostredia v SR. Vyplýva to z prednášky viceguvernérky NBS Eleny Kohútikovej, ktorú prezentovala na stredajšom stretnutí Slovensko-rakúskej obchodnej komory v Bratislave.

Rýchly vstup do EMÚ však bude komplikovať nízka výkonnosť slovenskej ekonomiky, ktorá nedosahuje ani polovicu priemeru evidovaného v EÚ meraného prostredníctvom HDP prepočítavaného cez paritu kúpnej sily. Situáciu Slovensku tiež momentálne sťažujú regulované ceny, ktoré je potrebné pred vstupom do eurozóny úplne liberalizovať, čiže nastaviť ich na trhové pomery. S tým súvisí nárast cenovej hladiny. „Určitou nevýhodou rýchleho vstupu do EMÚ je tiež rýchlejšie približovanie ceny práce na Slovensku európskym pomerom, čo môže skomplikovať našu konkurenčnú schopnosť z hľadiska exportu,“ povedala Kohútiková.

Podľa nej v prípade prijatia pomalého variantu bude mať síce Slovensko možnosť realizovať nezávislú menovú politiku a čas na priblíženie výkonnostných kritérií ekonomiky európskym štandardom, naďalej však bude musieť znášať kurzové riziko voči euru a výraznejšie odolávať vplyvom politických cyklov. Podľa viceguvernérky je potrebné, aby sa v spoločnosti rozpútala diskusia o budúcnosti Slovenska aj z hľadiska jeho začlenenia do EMÚ ako vyššieho integračného spojenia v rámci EÚ. „Je nutné stanoviť si spoločný cieľ, ktorý by si mala osvojiť vláda, parlament, centrálna banka aj odbory a zapojiť do jeho plnenia všetky ekonomické subjekty,“ povedala Kohútiková.

Podmienkou na vstup krajiny EÚ do EMÚ je splnenie tzv. Maastrichtských kritérií, ktoré sa týkajú inflácie, rozpočtu, verejného dlhu a stability devízových kurzov. Podľa súčasných pravidiel bude musieť každý nový člen EÚ stráviť dva roky v druhej verzii takzvaného Európskeho mechanizmu devízových kurzov – European Exchange Rate Mechanism (ERM2). Postoj Európskej centrálnej banky (ECB) k variantom vstupu nových krajín EÚ do eurozóny zatiaľ nie je jednoznačný. „ECB však nepovedala skorému vstupu nie, treba o týchto otázkach spoločne diskutovať,“ uviedla Kohútiková.