Národná banka Slovensko vo svojom menovom programe na budúci rok, ktorý predstavila viceguvernérka Elena Kohútiková, očakáva udržanie fiškálneho deficitu na úrovni do 4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Predpokladmi menového programu sú stabilizovaný vývoj cien strategických surovín, výmenného kurzy slovenskej koruny, výrazný prílev priamych zahraničných investícií s dopadom na rast spotreby a dovozu, udržanie spomínanej výšky fiškálneho deficitu a vplyv vyplácania dlhopisov FNM.

Štvorpercentnú hranicu schodku verejných financií si v návrhu štátneho rozpočtu stanovila aj vláda, v prípade uplatnenia niektorých výdavkov hlavne na budovanie diaľnic by sa však deficit mohol zvýšiť až k úrovni 5 %.

„Riziká menového programu spočívajú predovšetkým v neočakávaných externých šokoch, ale aj v možnom domácom dopytovom šoku v dôsledku vyššieho rastu miezd predstihujúceho rast produktivity práce a vyššieho fiškálneho deficitu,“ povedala Kohútiková. Ako dodala, medzi riziká budúcoročného vývoja patrí tiež možný posun termínov privatizácie rozhodujúcich podnikov, výraznejšie zníženie zahraničného dopytu a neočakávaný pohyb kurzov a cien surovín. Za rizikové pre vývoj ekonomiky považuje tiež prílišnú koncentráciu výplaty dlhopisov FNM ku koncu budúceho roka, čo by mohlo okrem iného podporiť zvýšenie dovozu a vyššia spotreba by sa mohlo prejaviť aj na začiatku roku 2002.

Napriek týmto rizikám centrálna banka očakáva, že v tomto roku by sa mal vytvoriť základ pre „obnovenie dlhodobo udržateľného rastového potenciálu slovenskej ekonomiky“. „Očakávaný prílev priamych zahraničných investícií vytvorí priestor pre zvýšenie výrobných a exportných kapacít nášho hospodárstva, ako aj predpoklad postupnej konvergencie k ekonomikám krajín EÚ. NBS bude svojou menovou politikou takýto vývoj podporovať pri zachovaní priority svojho základného cieľa – stability meny,“ povedala viceguvernérka.

NBS ráta v budúcom roku s výškou jadrovej inflácie v rozmedzí 3,2 – 5,3 % pričom celková koncoročná miera inflácie by mala byť v intervale 6 – 8,5 % a priemerná ročná inflácia 6,6 – 8,5 %. Kohútiková tieto pomerne široké intervaly odôvodnila súčasnými nejasnosťami v kalendároch úprav regulovaných cien. Podľa pôvodných predpokladov by mali regulované ceny vzrásť o 16,6 % a ich príspevok k celkovej inflácii by tak dosiahol 3 %. Ak by sa však podľa najnovších odhadov regulované ceny zvýšili priemerne o 20 %, infláciu by to zvýšilo o 4 %. Za určité riziko centrálna banka považuje prejavenie sa tohtoročného rastu výrobných cien do spotrebiteľských cien až v budúcom roku, úpravy regulovaných cien pre podnikateľov, na druhej strane však budú pôsobiť faktory ako napríklad zvýšenie produktivity práce, zvýšenie PZI a zrušenie dovoznej prirážky.

V tomto roku NBS predpokladá, že rast spotrebiteľských cien dosiahne ku koncu roka 8,4 – 8,7 %, pričom priemerná ročná inflácia by mala dosiahnuť 12,1 – 12,2 % a jadrová inflácia 4,6 – 4,8 %. Sú to hodnoty pri dolných hraniciach intervalov stanovených konkretizovaným menovým programom NBS.

NBS očakáva rast HDP v budúcom roku na úrovni 2,8 – 3,2 %, čo by znamenalo zrýchlenie z tohtoročných očakávaných 2,1 %. V budúcom roku by malo ekonomický rast ťahať najmä zvyšovanie zahraničného dopytu, aj keď miernejším tempom ako v roku 2000, spolu s obnovením dynamiky rastu domáceho dopytu vplyvom zvyšovania spotreby a investičného dopytu. Najrýchlejšie rastúcou zložkou HDP by mala byť tvorba hrubého fixného kapitálu. Hlavnými stimulmi rastu investičného dopytu podnikateľov by mali byť vplyvy reštrukturalizácie bankového sektora, konsolidácia ich finančného hospodárenia spolu so znížením daňových sadzieb, pokles úrokových sadzieb a hlavne prílev priamych zahraničných investícií.

Konečnú spotrebu domácností by podľa NBS malo ovplyvňovať hlavne zastavenie poklesu reálnych miezd, zachovanie vyššej dynamiky produktivity práce, ale aj vyplácanie dlhopisov FNM. Rast HDP bude mierne stimulovať tiež vzostup konečnej spotreby štátu, súvisiaci s výdavkami na prístupový proces SR do EÚ a NATO a na reformu verejnej správy. Celkovo by mal domáci dopyt stúpnuť o 3,9 %, ako však povedala Kohútiková, „istú mieru neistoty vytvárajú možné rozsiahlejšie úpravy regulovaných cien“.

NBS predpokladá, že bežný účet platobnej bilancie vykáže deficit zhruba 38 mld. Sk, teda 4 % HDP. Zároveň očakáva, že sa mierne pribrzdí dynamika vývozu, pričom sa očakáva zníženie rastu u hlavných obchodných partnerov Slovenska. Súčasne sa zrejme zvýši rast importu. Na výsledné saldo kapitálové a finančného účtu platobnej bilancie budú mať podľa centrálnej banky vplyv hlavne priame zahraničné investície. „To sa prejaví v náraste devízových rezerv NBS, ktoré by mali stúpnuť približne o 90 mld. Sk, hlavne v dôsledku privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu,“ povedala E. Kohútiková, podľa ktorej by tak devízové rezervy mali kryť v budúcom roku 4,5-násobok mesačného dovozu. V tomto roku sa očakáva krytie 3,7-mesačného dovozu SR.

Kohútiková zdôraznila, že pre slovenskú ekonomiku bol tento rok prelomovým z hľadiska prílevu priamych zahraničných investícií. Výška tohto prílevu ku koncu roka dosiahne asi 60 mld. Sk, teda viac ako dvojnásobok minuloročnej úrovne. Prílev priamych zahraničných investícií trojnásobne prekročí úroveň deficitu bežného účtu.

Rast peňažnej zásoby M2 by mal vo fixnom kurze dosiahnuť v tomto roku 17,9 %, čo je viac, ako NBS očakávala. V budúcom roku by potom peňažný agregát mal vykázať rast 16 %, hlavne vplyvom výplaty dlhopisov FNM, deficitného hospodárenia všeobecnej vlády spolu s vývojom kapitálového a finančného účtu.

Rast úverových aktivít by mal byť v tomto roku na druhej strane nižší oproti pôvodným predpokladom centrálnej banky, ku koncu roka by mal predstavovať 1,5 % v porovnaní s programovanými 3,7 %. V roku 2001 rozhodujúcimi faktormi možností rozvoja týchto aktivít bude hospodárenie verejného sektora a použitie zdrojov z privatizácie, ale aj vývoj inflácie.