Centrálna banka mierne reviduje svoje prognózy hospodárskeho vývoja na Slovensku v najbližších rokoch smerom nadol. Môže za to najmä dopad skončenia predchádzajúceho programového obdobia eurofondov, čo v tomto roku vyústilo do výrazného prepadu investícií. Podľa viceguvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Jána Tótha sa totiž ukazuje, že aj súkromné investície sú zrejme na Slovensku od eurofondov závislé viac, ako sa predpokladalo. Údaje za tento a budúci rok pritom ovplyvnili aj očakávania mierne slabšieho zahraničného dopytu.
Aktuálne tak vo svojej najnovšej prognóze, zverejnenej v utorok, centrálna banka znižuje prognózu rastu hrubého domáceho produktu pre rok 2016 a 2017 zhodne o 0,2 percentuálneho bodu na 3,3 % v tomto roku a 3,1 % v budúcom roku. Následne sa očakáva, že dynamika slovenského hospodárstva sa bude postupne zvyšovať na 4,2 % v roku 2018 a 4,6 % v roku 2019. V roku 2018 by totiž ekonomike mala začať pomáhať investícia novej automobilky Jaguar Land Rover, ale aj lepšie čerpanie eurofondov a silnejší domáci dopyt. V roku 2019 by už hospodárstvo malo ťažiť z plného nábehu produkcie Jaguaru, ale aj z rozšírenia výroby vo Volkswagene. Samotné automobilky by sa v roku 2019 mali na hospodárskom raste podieľať 1,1 percentuálnym bodom.
Pokračujúci solídny ekonomický rast pritom do hospodárstva prináša aj čoraz viac pracovných miest. Pokračovať by to malo aj v ďalších rokoch. Po tohtoročnom očakávanom raste zamestnanosti až o 2,3 % by mala v budúcom roku rásť o 1,3 %, v roku 2018 o 1,1 % a v roku 2019 o 0,9 %. Miera nezamestnanosti by tak mala klesať z tohtoročných 9,8 % na budúcoročných 9 % a 8,3 %, resp. 7,7 % v nasledujúcich dvoch rokoch. „Miera nezamestnanosti reaguje miernejšie na pozitívny vývoj dopytu po pracovnej sile, nakoľko sa očakáva aj rast participácie a prílev pracovníkov zo zahraničia,“ konštatoval na utorňajšej tlačovej konferencii guvernér NBS Jozef Makúch.
Vyšší dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile by sa pritom mal prejaviť aj v rastúcej dynamike miezd. Tá by mala podľa Makúcha odzrkadľovať tiež rast produktivity práce, ako aj cien. Nominálne mzdy by tak v tomto roku mali stúpnuť o 3,4 %, v budúcom roku o 4 % a v nasledujúcich dvoch rokoch až o 4,5 %, resp. 4,6 %. Po zohľadnení inflácie by tak mzdy mali na Slovensku podľa odhadov centrálnej banky v tomto roku reálne stúpnuť o 3,9 %, v roku 2017 o 2,7 %, v roku 2018 o 2,6 % a v roku 2019 o 2,5 %.
V oblasti spotrebiteľských cien centrálna banka naďalej predikuje koniec bezinflačného obdobia. Posledným rokom s poklesom cien by mal byť ten aktuálny s defláciou na úrovni 0,5 %. Pre budúci rok už NBS očakáva rast spotrebiteľských cien o 1,2 %, čo je oproti predchádzajúcej prognóze mierne zvýšenie odhadu o 0,1 percentuálneho bodu. Rovnako o 0,1 percentuálneho bodu na 1,8 % sa zvyšuje aj výhľad inflácie na rok 2018 a v roku 2019 by mali ceny rásť v priemere o 1,9 %. Rast cien od budúceho roka totiž podporí odznenie vplyvu nízkej ceny ropy a zníženia dane z pridanej hodnoty. Aktuálna predikcia NBS však ešte nezahŕňa aktuálny vývoj cien ropy po víkendovom rozhodnutí OPEC-u o znížení objemu ťažby.