Národná banka Slovenska (NBS) je pripravená zasiahnuť na devízovom trhu v prípade veľkých turbulencií, v súčasnosti však považuje intervenciu proti zhodnocovaniu slovenskej meny za predčasnú. Vývoju koruny pritom venuje zvýšenú pozornosť. Pre agentúru SITA to povedal vrchný riaditeľ obchodno-devízového úseku NBS Karol Mrva.

Centrálna banka podľa neho zatiaľ nepovažuje posilňovanie koruny za dlhodobý trend. V súčasnosti je totiž hlavným ťahúňom domácej meny vývoj českej koruny, ktorá kontinuálne zhodnocovala od začiatku roka. Slovenská koruna sa k tomuto vývoju pripojila najmä v posledných týždňoch, jej zmeny pritom boli postupné. Podobný vývoj ako česká a slovenská mena zaznamenávajú meny celého regiónu strednej a východnej Európy.

S cieľom stabilného vývoja meny a minimalizácie intervenčných zásahov centrálna banka podľa Mrvu neumožňuje príliv privatizačných príjmov priamo na trh a monitoruje aj jednorazové väčšie komerčné platby, ktoré bývajú impulzom k zmene kurzu. Dlhodobejšie posilňovanie meny by však podľa neho mohlo byť nepriaznivé z hľadiska vývoja zahraničnoobchodnej bilancie. V prípade, že by koruna posilnila o niekoľko percent a udržala sa na silných úrovniach, by sa totiž stratili konkurenčné výhody exportérov. Pripustil pritom, že už v súčasnosti môže vývoj meny spôsobovať vrásky malým vývozcom.

Ďalší vývoj koruny bude podľa Mrvu determinovať najmä ekonomický vývoj a správanie zahraničných investorov. „Dôležitou otázkou je, či budú priame zahraničné investície pokračovať aj po skončení procesu privatizácie,“ povedal. Na smerovanie meny podľa neho bude mať vplyv aj vývoj deficitu zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. „Predpokladáme, že situácia v zahraničnom obchode bude k záveru roka priaznivejšia vzhľadom na očakávaný ekonomický rast hlavných ekonomických partnerov,“ povedal. „Významným cenotvorným faktorom zo strednodobého hľadiska bude aj pozvánka Slovenska do severoatlantických štruktúr a do Európskej únie,“ dodal.

Slovenská koruna vykazuje podľa Mrvu dlhodobú stabilitu, keďže sa od zavedenia floatingu koncom roka 1998, pohybuje na úrovniach plus/mínus 4 %. Meny zaradené v kurzovom mechanizme ERM 2, ktorého členom by sa malo Slovensko stať po vstupe do Európskej únie, pritom môžu plávať v pásme plus/mínus 15 %. V tomto roku slovenská koruna zhodnotila voči svojej referenčnej mene euro o 3 %. Najsilnejšiu úroveň v histórii dosiahla v piatok ráno, keď sa kótovala na 41,350 / 400 SKK/EUR, krátko popoludní však už skorigovala na 41,450 / 480 SKK/EUR.

Národná banka Slovenska (NBS) podľa bankových analytikov nebude voči silnej domácej mene zasahovať. Kurz slovenskej koruny voči euru, ktorý ovplyvňuje najmä zhodnocovanie českej meny, totiž nepokladajú analytici za destabilizujúci. Podľa nich Česká národná banka (ČNB) v najbližších dňoch zasiahne voči českej korune, a tak oslabí aj pomer slovenskej meny voči euru.

Podľa analytika Unibanky Viliama Pätoprstého bude v najbližších dňoch kurz slovenskej meny a eura klesať, neočakáva však zhodnotenie pod hranicu 40 Sk za euro. „Predpokladám, že pohyb kurzu domácej meny bude aj naďalej závisieť od vývoja českej koruny, ktorej posilňovanie by malo spomaľovať,“ povedal Pätoprstý. Analytik Poštovej Banky Pavol Popp pripustil v najbližšom mesiaci zhodnotenie slovenskej koruny len po hranicu 41 SKK/EUR. „Korunu neskôr ovplyvní predvolebný boj a vráti sa späť na hodnotu medzi 42 až 43 SKK/EUR,“ dodal.

Verbálna intervencia ČNB nemôže mať podľa analytika Tatra Banky Branislava Baričáka dlhotrvajúcejší efekt a v krátkom čase zrejme ČNB vstúpi reálne na trh. Podľa analytika Ľudovej Banky Mária Blaščáka je možné, že ČNB bude intervenovať už v piatok. „Na to, aby ČNB výraznejšie znehodnotila českú menu, musela by nakúpiť devízy v objeme minimálne 1 mld. EUR,“ usúdil.