Národná banka Slovenska (NBS) ponecháva svoje prognózy hospodárskeho rastu bez zmeny. V aktuálnej júnovej predikcii tak potvrdila svoje odhady z marca, podľa ktorých ekonomika Slovenska v tomto roku stúpne o 3,2 %, v roku 2016 rast zrýchli na 3,8 % a v roku 2017 bude hospodárstvo krajiny rásť 3,5-percentným tempom. Informoval o tom na utorňajšej tlačovej konferencii guvernér NBS Jozef Makúch.

Zdrojom rastu ekonomiky by mal byť podľa centrálnej banky tak export, ako aj domáci dopyt. „Nízke úrokové sadzby a rastúca výkonnosť ekonomiky by mali vytvoriť priestor pre rast súkromných investícií, kým verejné investície by mali byť krátkodobo ovplyvnené nižším počiatočným čerpaním zdrojov Európskej únie v rámci tretieho programového obdobia,“ konštatuje Makúch. Ako dodal, v súvislosti s aktuálnym, ako aj očakávaným priaznivým vývojom príjmov domácností sa predpokladá, že spotreba obyvateľstva v nasledujúcich rokoch zrýchli a bude predstavovať jeden z podstatných zdrojov rastu ekonomiky Slovenska.

Centrálna banka však ešte v predikcii nemá zahrnutý vplyv ohláseného nového sociálneho balíčka vládneho Smeru-SD. Ten by však nemal byť výrazný. „Na základe dostupných informácií o charaktere sociálneho balíčka, ktorý z časových dôvodov nebol v prognóze zohľadnený, je možné očakávať vplyv na rast a infláciu na úrovni približne 0,1 percentuálneho bodu v budúcom roku,“ dodal guvernér NBS.

K úpravám v rámci predikcie však centrálna banka pristúpila pri očakávanom vývoji spotrebiteľských cien. Kým očakávaný medziročný prepad cien v tomto roku znížila z 0,3 % na 0,1 %, pre nasledujúci rok znížila odhad rastu cien z 1,7 % na 1,6 %. Pre rok 2017 centrálna banka podobne znížila odhad rastu spotrebiteľských cien o 0,2 percentuálneho bodu na 2,2 %. „Vplyvom zvyšovania cien potravín a energií, kde sa premietli najmä rastúce ceny ropy, sa inflácia dostáva postupne na rastovú trajektóriu a v tomto roku by mali ceny v priemere stagnovať,“ tvrdí Makúch. V nasledujúcich rokoch by malo tempo rastu cien zrýchliť vplyvom efektu zvyšovania domáceho dopytu, uzatvárania produkčnej medzery a rastúcich cien dovážaných tovarov.

V oblasti vývoja zamestnanosti centrálna banka oproti marcu svoje prognózy výraznejšie nezmenila. V tomto roku by tak zamestnanosť mala stúpnuť o 1,4 %, v budúcom roku o 1,2 % a v roku 2017 o 0,8 %. Pri očakávanom vývoji miery nezamestnanosti v celom horizonte prognózy svoje očakávania zrevidovala o 0,2 percentuálneho bodu smerom nadol. Aktuálne tak očakáva pre tento rok nezamestnanosť na úrovni 11,8 %, pre budúci rok 10,8 % a v roku 2017 by mala nezamestnanosť klesnúť na 10 %. Rast zamestnanosti a pokles nezamestnanosti je podľa centrálnej banky prirodzeným sprievodným javom oživujúceho sa hospodárskeho rastu, pričom k poklesu nezamestnanosti prispieva aj demografický vývoj.

V rámci trhu práce by sa pritom podľa centrálnej banky mali v súlade s nárastom produktivity práce a výrobných cien zvyšovať aj nominálne mzdy. V tomto roku o 2,6 %, v nasledujúcom o 3,6 % a v roku 2017 o 4,4 %. Reálne mzdy by tak po zohľadnení vývoja spotrebiteľských cien mali naopak najrýchlejšie v rámci prognózovaného obdobia stúpnuť v tomto roku, a to o 2,6 %. V nasledujúcich dvoch rokoch centrálna banka očakáva rast reálnych miezd zhodne o 1,9 %.