Podľa vicepremiéra Ivana Mikloša ide konkrétne o viaceré trestné oznámenia, odvolania niektorých predstaviteľov IRB a následné prijatia pracovníkov odvolaných bývalým núteným správcom Dušanom Krkoškom.

Uvedené opatrenia sú podľa názoru podpredsedu vlády Mikloša dostačené. „Pri efektívnom výkone bankového dohľadu však k tomuto problému nemuselo minimálne v takej miere prísť,“ dodal. Opatrenia na zefektívnenie bankového dohľadu guvernérova informácia neobsahovala. Guvernér NBS sa ku kauze IRB a jej dôsledkom odmietol pre novinárov vyjadriť. Nekomentoval ani nedodržanie termínu, dokedy mal spomínanú informáciu vláde predložiť.

Vláda SR sa kauzou IRB v nútenej správe zaoberala na neverejnej časti schôdze 11. februára. Guvernérovi vtedy odporučila do dvoch týždňov predložiť na rokovanie vlády Správu o výkone bankového dohľadu NBS nad činnosťou núteného správcu IRB. Guvernér mal kabinetu okrem iného predložiť aj návrh opatrení na zabránenie majetkovej ujmy IRB v súvislosti s predajom akcií spoločnosti Exrent, a.s. Bratislava, ako aj návrh opatrení na zefektívnenie bankového dohľadu. Vladimír Masár však správu minulý týždeň nepredložil.

Banková rada NBS odvolala začiatkom februára z funkcie správcu pre výkon nútenej správy v IRB Dušana Krkošku. Dôvodom odvolania bolo uzatvorenie zmluvy s nevýhodnými cenovými a platobnými podmienkami s Hotel Bonbón, s.r.o., Dunajská Streda o predaji akcií spoločnosti Extrent, čím hrubo poškodil IRB. Správca IRB neinformoval Úsek bankového dohľadu NBS o tejto transakcii, nezabezpečil zaúčtovanie tejto transakcie, čím skreslil údaje vo výkazoch a hláseniach. Týmto Úseku bankového dohľadu NBS znemožnil výkon zákonom stanovených funkcií. NBS zároveň menovala riaditeľa povoľovacieho odboru úseku bankového dohľadu NBS Vladimíra Hromého za správcu pre výkon nútenej správy v IRB.