Národná banka Slovenska (NBS) aj napriek kritike premiéra Roberta Fica trvá na negatívnom hodnotení legislatívnych zmien, ktoré presadila vláda v druhom dôchodkovom pilieri. Vyplýva to zo správy centrálnej banky o finančnej stabilite za prvý polrok tohto roka. „Pod vplyvom negatívneho vývoja na medzinárodných finančných trhoch, ale najmä v dôsledku prijatia novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa významne zmenila investičná stratégia fondov smerom k nižšiemu riziku, ale na úkor dlhodobej výnosnosti pre sporiteľov,“ upozornila NBS v správe. Rovnaké hodnotenia, ako sa uvádzajú v aktuálnej správe centrálnej banky, sa pritom objavili aj v správe o stave a vývoji finančného trhu za prvý polrok 2009, ktorú začiatkom októbra vláda vrátila banke na dopracovanie.

„Aj keď k zmenám v portfóliách dôchodkových správcovských spoločností smerom k menej rizikovým investíciám dochádzalo už v reakcii na negatívny trhový vývoj, zmeny v investičnej stratégii fondov súviseli najmä so zmenami v legislatíve,“ opäť upozornila v aktuálnej správe centrálna banka. Správcovia úspor v druhom pilieri v snahe minimalizovať riziko dopĺňania majetku zo svojich zdrojov podľa NBS znížili kolísavosť svojich portfólií prispôsobením ich štruktúry. „Takéto zmeny v investičnej stratégii fondov smerom k nízkemu riziku budú mať z dlhodobého hľadiska negatívne dôsledky pre sporiteľov v podobe podstatne nižšej očakávanej výnosnosti ukladaných prostriedkov,“ varuje NBS.

Súčasťou novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení sú aj ustanovenia zaväzujúce správcovské spoločnosti na doplnenie majetku fondu z vlastných zdrojov v prípade, ak fond v sledovanom období dosiahne negatívny výnos. Kľúčovým je podľa správy v tomto prípade horizont, v ktorom sa výkonnosť fondov hodnotí a ktorý je zadefinovaný v dĺžke šiestich mesiacov. „Takéto obdobie je na hodnotenie pri dlhodobých investíciách extrémne krátke,“ uvádza NBS. Novela zákona, ktorú presadila súčasná vláda, podľa centrálnej banky výrazným spôsobom zmenila štruktúru a výšku odplát za správu, čím motivuje správcov vyberať veľmi bezpečné a zároveň z hľadiska nákladovosti nenáročné investičné stratégie.

Do konca júna 2009 manažéri dôchodkových fondoch podľa správy NBS odpredali 40 % objemu dlhopisov a takmer všetky akcie, ktoré mali na začiatku roka v držbe. „Väčšia časť prostriedkov uvoľnených pri týchto predajoch bola do konca sledovaného obdobia umiestnená na bežných alebo termínovaných účtoch v bankách,“ konštatuje sa v materiáli. Podľa centrálnej banky tak nastala paradoxná situácia. „Obvyklé rozdiely medzi jednotlivými typmi fondov sa nielen zmazali, ale dokonca došlo k miernemu obratu a najkonzervatívnejšiu štruktúru mali na konci júna 2009 rastové fondy a relatívne najmenej konzervatívne fondy s prívlastkom konzervatívne,“ konštatuje banka. Vo veľkej miere to podľa správy platí nielen agregátne, ale aj na úrovni jednotlivých dôchodkových správcovských spoločností.

Premiér Robert Fico dal začiatkom októbra na rokovaní vlády ministrovi financií Jánovi Počiatkovi za úlohu zaviesť pre dôchodkové správcovské spoločnosti zákonnú povinnosť zhodnocovať úspory klientov v druhom dôchodkovom pilieri na úrovni rastu dôchodkov v štátnom priebežnom pilieri. Kabinet zaviazal ministra financií k tomu, aby príslušný návrh novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení pripravil do siedmich týždňov. „Dôchodkové správcovské spoločnosti budú mať konečne takú úlohu, na akú boli vytvorené,“ povedal Fico. Penzijné správcovské spoločnosti podľa Fica klamú, ak tvrdia, že kvôli legislatívnym zmenám účinným od 1. júla tohto roka nemôžu podnikať na akciových trhoch. „Nikto im nezakazuje obchodovať s akciami. Ak ide o peniaze dôchodkových spoločností, zrazu nechcú riskovať,“ uviedol predseda vlády začiatkom októbra. Správcovia dôchodkových úspor v druhom pilieri tak v súčasnosti podľa Fica nenapĺňajú účel, na ktorý boli zriadené.

Na základe novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa od 1. júla tohto roka znížili poplatky, ktoré sporiteľom v druhom pilieri účtujú dôchodkové správcovské spoločnosti. Pôvodný poplatok za správu dôchodkového fondu sa od júla znížil z 0,065 % na 0,025 % z čistej mesačnej hodnoty majetku sporiteľa v dôchodkovom fonde. Pribudne poplatok pre DSS za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde. Ten však budú môcť správcovia penzijných úspor od sporiteľov inkasovať najskôr od začiatku budúceho roka. Až vtedy totiž uplynie polročné obdobie od účinnosti zákona, počas ktorého sa bude sledovať zhodnocovanie majetku v penzijných fondoch. Poplatok za zhodnotenie majetku vo fonde bude najviac 5,6 % z dosiahnutého výnosu. Zvyšných 94,4 % z dosiahnutej výnosnosti tak musí zostať sporiteľovi. Súčasťou novely zákona sú aj ustanovenia zaväzujúce správcov penzijných úspor k doplneniu majetku fondu z vlastných zdrojov v prípade, ak fond v sledovanom období dosiahol negatívny výnos.