Slovenská ekonomika sa v tomto roku bude podľa Národnej banky Slovenska (NBS) vyvíjať lepšie ako odhadovala pred niekoľkými mesiacmi. Hrubý domáci produkt Slovenska by totiž podľa aktuálnej prognózy centrálnej banky mal v tomto roku poklesnúť o 4,8 %, kým ešte v septembri očakávala banka medziročný prepad hospodárstva o 5,6 %. Optimistickejšie sa Národná banka Slovenska pozerá aj na vývoj v budúcom roku. V porovnaní so septembrom zlepšila svoj odhad rastu výkonu ekonomiky z 2,9 % na 3,1 %.

Miernejší prepad hrubého domáceho produktu v porovnaní s predchádzajúcou prognózou súvisí podľa centrálnej banky s pozitívnejším vývojom zahraničného obchodu a miernejším poklesom konečnej spotreby domácnosti. Napriek zlepšeným očakávaniam je podľa guvernéra NBS Ivana Šramka predpokladané oživenie globálneho aj slovenského rastu krehké a neistoty pretrvávajú. Za hlavné riziko pritom označuje vývoj ekonomík našich najväčších obchodných partnerov. „Od toho kľúčovo závisí, či sa bude napĺňať naša prognóza,“ konštatoval guvernér na utorňajšej tlačovej konferencii.

Celkovo centrálna banka považuje riziká najnovšej prognózy za vybalancované. Pozitívne by ekonomický vývoj mohla ovplyvniť realizácia ďalších balíkov PPP projektov. Na druhej strane by podľa výkonného riaditeľa pre menovú oblasť a štatistiku NBS Petra Ševčovica negatívne na rast hrubého domáceho produktu mohlo vplývať ukončenie zahraničných vládnych stimulov, či vplyv rýchlych konsolidácii verejných financií.

Napriek očakávanému oživeniu ekonomiky v ďalších rokoch však podľa centrálnej banky nebude vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti priaznivejší. Pokles zamestnanosti môže totiž podľa guvernéra Šramka pretrvávať aj v ďalších štvrťrokoch. „Vzhľadom na to, že zamestnávatelia reagovali na pokles ekonomickej aktivity spočiatku predovšetkým znížením počtu odpracovaných hodín v snahe o udržanie zamestnanosti je možné predpokladať, že s postupným oživovaním ekonomickej aktivity bude najprv dochádzať k zvyšovaniu počtu odpracovaných hodín až následne k prijímaniu nových pracovníkov,“ konštatoval Šramko. Zamestnanosť by tak podľa jeho slov mala vzrásť až v roku

V tomto roku by mala zamestnanosť podľa najnovšej prognózy centrálnej banky poklesnúť o 2,4 %, v budúcom roku o 1,2 % a v roku 2011 by naopak mala vzrásť o 0,5 %. Za dôležitý pritom Šramko považuje aj adekvátny vývoj miezd vo verejnom sektore. V opačnom prípade sa totiž podľa jeho slov môže zhoršovať konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky.

Vývoj spotrebiteľských cien by mal byť podľa očakávaní centrálnej banky ovplyvnení pomalšou ako očakávanou dynamikou inflácie v posledných mesiacoch, čo by sa malo premietnuť do nižšieho celoročného priemeru harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien. Ten by v priemere za tento rok mal dosiahnuť hodnotu 0,9 %, čo v porovnaní s predchádzajúcou prognózou predstavuje pokles o 0,2 percentuálneho bodu. V budúcom roku očakáva NBS harmonizovaný index spotrebiteľských cien na priemernej úrovni 1,2 % a v roku 2011 vo výške 2,5 %.

Slovensko tak po rokoch vysokých ekonomických rastov zažíva v tomto roku opačný vývoj. V dôsledku svetovej hospodárskej krízy a rapídneho poklesu zahraničného dopytu totiž otvorená ekonomika krajiny vykazuje rekordné medziročné prepady hrubého domáceho produktu. Kým vlani hospodárstvo Slovenska ešte medziročne stúplo o 6,2 %, už v prvom kvartáli tohto roka sa hrubý domáci produkt medziročne prepadol o 5,7 %. Pokles výkonu ekonomiky sa začal postupne zmierňovať a v druhom štvrťroku hrubý domáci produkt medziročne klesol o 5,5 % a v treťom štvrťroku o 4,8 %.