Spôsob zdaňovania podielových listov vydaných domácimi správcovskými spoločnosťami by sa mohol od budúceho roka zmeniť. Požaduje to Národná banka Slovenska (NBS), ktorá chce zabezpečiť rovnaké daňové zaobchádzanie s podielovými listami vydávanými tuzemskými správcovskými spoločnosťami a podielovými listami vydávanými zahraničnými subjektmi kolektívneho investovania. V súčasnosti sa výnosy z tuzemských podielových listov zdaňujú zrážkovou daňou, zatiaľ čo na cenné papiere kolektívneho investovania vydané v zahraničí sa táto povinnosť nevzťahuje. Centrálna banka preto navrhla rezortu financií zapracovať úpravu tejto oblasti do aktuálnej novely zákona o dani z príjmov. Ministerstvo financií však zatiaľ návrh NBS neakceptovalo s tým, že po dohode s centrálnou bankou sa problematika podielových listov bude riešiť v budúcnosti.

Zrušenie zrážkovej dane pri vrátení podielových listov by sa podľa návrhu NBS mohlo uplatniť na podielové listy, ktoré budú vyplatené alebo vrátené po 1. januári budúceho roka. Centrálna banka zároveň navrhuje zahrnúť príjmy z vrátenia podielových listov pri fyzických osobách medzi ostatné príjmy a zabezpečiť daňovú povinnosť alternatívnymi spôsobmi. Napríklad zavedením informačnej povinnosti pre správcovské spoločnosti vo vzťahu k príslušnému správcovi dane. NBS odôvodňuje svoj návrh tým, že súčasný prístup daňovej politiky zakladá nerovnaké daňové zaobchádzanie medzi podielovými listami vydávanými tuzemskými správcovskými spoločnosťami a zahraničnými subjektmi kolektívneho investovania. „Pritom tieto sú, ak ich emitentom je subjekt kolektívneho investovania z iného členského štátu Európskej únie, na území Slovenskej republiky voľne verejne ponúkané tuzemským investorom na základe tzv. systému jednotného európskeho povolenia pre tzv. európske fondy,“ uvádza NBS.

Ďalším dôvodom je podľa NBS aj úprava podmienok hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi finančných služieb, ktorých ekonomický účel je zhodný, avšak právna forma finančnej služby je rozdielna. „Voči správe podielových fondov sú za takéto tzv. „substitučné“ finančné služby spravidla považované investičné životné poistenie, poskytované poisťovňami a zahraničnými poisťovňami a investičné certifikáty, ktoré sú vydávané bankami a zahraničnými bankami,“ konštatuje centrálna banka. Pri týchto finančných službách, rovnako ako pri podielových listoch, nie je pritom výnos vopred známy. „Pre zdravú hospodársku súťaž v SR je dôležité, aby právna úprava, vrátane daňovej politiky, bola pri týchto substitučných finančných službách nediskriminačná,“ dopĺňa