Koncoročná inflácia by sa mala podľa krátkodobých predikcií Národnej banky Slovenska (NBS) pohybovať v blízkosti spodnej hranice programového pásma 3,5 až 4,9 %. Úroveň jadrovej inflácie by mala byť pod spodnou hranicou intervalu aktualizovaného menového programu, ktorá je 3,2 až 4,7 %. Odhady NBS sú založené na predpoklade relatívne stabilného vývoja výmenného kurzu slovenskej koruny voči euru aj americkému doláru. Možnú odchýlku skutočného vývoja od očakávaní NBS by mohol spôsobiť výraznejší rast cien ropy v súvislosti s neistou situáciou na Blízkom východe. Informoval o tom hovorca NBS Ján Onda.

NBS považuje súčasnú úroveň kľúčových úrokových sadzieb aj napriek priaznivému vývoju spotrebiteľských cien za primeranú. Súčasne totiž pretrváva deficitný vývoj zahraničného obchodu, stále sú riziká v oblasti verejných financií a mzdový vývoj sa premieta do akcelerácie konečnej spotreby. NBS preto v piatok ponechala platné úrokové sadzby pre jednodňové sterilizačné obchody na úrovni 6,5 %, pre jednodňové refinančné obchody na 9,5 % a limitnú úrokovú sadzbu pre dvojtýždňové repotendre na 8,25 %.

V najbližších mesiacoch NBS očakáva pokračovanie mierneho zrýchľovania dynamiky celkovej i jadrovej inflácie. Pod dynamiku cenového vývoja by sa mal podpísať najmä predpokladaný nárast cien potravín vzhľadom na ich nízku základňu v rovnakom období minulého roka.

Vývoj spotrebiteľských cien bol v auguste v súlade s očakávaniami NBS a charakterizovala ho zrýchlená medziročná dynamika celkovej, ako aj jadrovej inflácie. Vývoj inflácie ovplyvnila úprava cien telekomunikačných poplatkov, ktoré sa premietli nielen do nárastu regulovaných cien, ale ovplyvnili aj ceny trhových služieb. Súčasne sa v cenovom vývoji odrazilo zmiernenie medziročného poklesu cien potravín a cien pohonných hmôt. Vývoj spotrebiteľských cien v auguste determinovali predovšetkým ponukové faktory. Stabilizovaný vývoj čistej inflácie bez pohonných hmôt aj naďalej signalizuje nevýrazný vplyv zo strany dopytu.

Vývoj zahraničného obchodu v júli charakterizoval mierny pokles deficitného salda, ktoré však naďalej dosahuje vysokú úroveň. Zmiernenie schodku obchodnej bilancie ovplyvnil najmä vývoz.

Predbežné údaje o vývoji HDP za prvý polrok podľa NBS naznačujú pokračovanie relatívne dynamického rastu ťahaného predovšetkým domácim dopytom, aj keď zahraničný dopyt zaznamenal mierne oživenie. V rámci domáceho dopytu pokračovala akcelerácia rastu konečnej spotreby obyvateľstva, ako aj štátnej správy, pri pretrvávajúcom útlme investičného dopytu. Rast spotrebiteľského dopytu bol pritom odrazom mzdového rastu, ktorý nezodpovedal vývoju produktivity práce ani inflácie. NBS upozornila, že rast reálnych miezd o 5,5 % prevyšuje možnosti ekonomiky a môže sa prejaviť vo vytváraní nadmerných dopytových tlakov.