Zákon o elektronickom podpise platí od 1. mája 2002, niektoré paragrafy až od septembra 2002. Na jeho dodržiavanie dohliada Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) ako najvyššia certifikačná autorita na Slovensku. Jeho úlohou je vypracovať niektoré vykonávacie predpisy k zákonu tak, aby mohol byť úplne uvedený do života a zriadiť sekciu pre elektronický podpis. Na to však potrebuje prostriedky. Ich pridelenie vláda schválila až v polovici septembra. NBÚ v roku 2002 potrebuje na prevádzku činnosti certifikačnej autority 65 miliónov korún. Ako pre médiá uviedol riaditeľ sekcie elektronického podpisu NBÚ Peter Oravec, úrad bude technologicky pripravený na svoju činnosť v decembri 2002 alebo v januári 2003. Na zabezpečenie elektronického podpisu v tomto roku prijme deväť zamestnancov.

Zodpovedajúce finančné prostriedky vo výške 10,2 mil. Sk získa z rozpočtu NBÚ na rok 2002. Z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa Ministerstvo financií SR (MF SR) vyčlení 55 mil. Sk. Ročné prevádzkové náklady sekcie pre elektronický podpis stanovilo ministerstvo na 67 miliónov Sk v cenách platných k 1. aprílu 2001. Celkovo bude na zabezpečenie činnosti sekcie potrebných 65 pracovníkov. Vznik sekcie je predpokladom pre elektronické obchodovanie a vytváranie e-governmentu.

Zabezpečenie dokumentov

Digitálny podpis je technika, ktorou sa podpisujú elektronické dokumenty a ktorým možno dodatočne preukázať, že sa v dokumente neurobili neoprávnené zmeny. Jeho používanie zrýchli činnosť úradov, daňové priznanie bude daňovník podávať bez čakania v dlhých radoch, namiesto formulárov sa budú používať elektronické dokumenty. Mal by teda zefektívniť uzatváranie elektronických kontraktov, obchodovanie aj elektronickú platbu.

Základom podpisu je šifrovanie a elektronické kľúče. Šifrovanie môže byť symetrické alebo asymetrické. Výhodou symetrického šifrovania je veľká rýchlosť. Obidve strany vlastnia ten istý kľúč. Asymetrické šifrovanie vytvára dvojicu kľúčov, jeden súkromný a jeden verejný. Správa zašifrovaná súkromným kľúčom môže byť rozšifrovaná len zodpovedajúcim verejným kľúčom daného páru. Takto zabezpečia dôvernosť správy. Overovanie digitálneho podpisu, integrita prenášaných informácií a neodmietnuteľnosť zodpovednosti obidvoch zúčastnených strán sa nazýva infraštruktúra verejného kľúča (PKI). Je kombináciou hardvérových a softvérových prostriedkov, politík a procedúr, ktoré umožňujú bezpečnú a dôveryhodnú komunikáciu.

Banky sú progresívne

Pri elektronickom podpise je dôležitá certifikačná autorita. Jej cieľom je poskytnúť pre rôzne subjekty v oblasti obchodovania a administratívy bezpečnostné a právne podmienky podpisu.

Splnením podmienok, ktoré ukladá zákon, sa aj Všeobecná úverová banka, a. s., Bratislava stala certifikačnou autoritou. Elektronický podpis používajú klienti pri novom Homebankingu. Pilotnú prevádzku spustili na prelome júna a júla, podľa tlačového tajomníka Mariána Horvátha v súčasnosti banka zhromažďuje pripomienky a námety, testuje produkt na vybraných klientoch. V roku 2003 plánuje zaviesť e-podpis aj do ďalších elektronických kanálov, s projektovými prácami už začala. V Internet bankingu by zákazníci mali využiť digitálny podpis už do konca roku 2002. VÚB poskytuje certifikačné služby len pre svojich klientov. Vydáva certifikáty s dvoma úrovňami zabezpečenia kľúčov: na disketách (softvérové certifikáty) a čipových kartách (hardvérové certifikáty). Na strane banky sú údaje zabezpečené prostredníctvom podpisových vzorov. Majiteľ účtu ich určí pre používateľov, ktorí disponujú s jeho účtami. Dĺžka platnosti kľúčov a certifikátov býva zvyčajne šesť až dvanásť mesiacov. Po uplynutí tejto lehoty sa pre bezpečnosť vygenerujú nové.

V Českej republike používajú elektronický podpis a digitálne certifikáty klienti Komerčnej banky, Československej obchodnej banky a e-Banky. Všeobecne je však záujem o certifikáciu veľmi malý. Napriek tomu, že zákon u našich susedov platí už od októbra 2000, množstvo záujemcov odrádza nedostatočné uplatnenie na trhu a nízka návratnosť prostriedkov.