Stávame sa poslancami Reichstagu, aby sme paralyzovali weimarskú demokraciu za jej spoluúčasti. Keďže demokracia je natoľko hlúpa, že nám dáva priechodné privilégiá a každodenný súhlas na našu činnosť, je to jej vec. Využijeme akékoľvek legálne prostriedky na revolucionizovanie existujúcej situácie, – napísal v roku 1928 Joseph Goebbels. Charakterizoval tak základné východiská extrémizmu. V ňom síce vždy existovali a naďalej existujú hnutia či organizácie s ultrapravicovou a ultraľavicovou rétorikou, v konečnom dôsledku však na politickej orientácii nezáleží. Takto vyhraneným jednotlivcom či skupinám ide o sústavné a cieľavedomé ochromovanie pluralitnej demokracie a porušovanie jej princípov a hodnôt.
Celosvetová hrozba
Aj na začiatku tretieho tisícročia predstavujú prejavy rasizmu, antisemitizmu, fašizmu, neonacizmu, neoboľševizmu a iných protiústavných ideológií závažný problém, s ktorým sa vo väčšej alebo menšej miere potýkajú všetky európske štáty. Rovnaký problém riešia nielen v USA, ale aj v ďalších štátoch na všetkých kontinentoch.
V poslednom čase dochádza tiež k migračným vlnám politických či ekonomických utečencov smerujúcich do bohatších krajín Európy. Tento jav sprevádzajú zvýšené xenofóbne nálady ich obyvateľstva.
Na Slovensku sa extrémizmus spája najmä s prejavmi rasizmu a xenofóbie. Namierené sú väčšinou proti rómskemu etniku, cudzincom s tmavšou farbou pleti a Ázijcom. Vzhľadom na predpokladaný vstup SR do NATO a očakávané členstvo v EÚ budeme musieť priblížiť boj s extrémizmom celoeurópskym trendom. Aj keď podiel trestnej činnosti s rasistickým podtextom nie je v porovnaní s celkovou kriminalitou mimoriadne vysoký (0,05 % v roku 2002), svojou skrytosťou môže byť rozmer negatívnych spoločenských a politických dôsledkov tohto druhu delikvencie obrovský a ťažko napraviteľný. Počet priaznivcov rôznych extrémistických organizácií totiž stúpa.
Niektoré extrémistické organizácie existujú v podobe oficiálne registrovaných subjektov. Iné pôsobia mimo tento rámec, ďalšie sa o legalizáciu svojej činnosti pokúšajú. Na Slovensku majú zastúpenie najmä pravicoví radikáli (neonacisti, fašisti, nacionalisti) a ľavicoví radikáli (nacionalisti, neoboľševici a anarchisti). Ďalšími extrémistami sú náboženské sekty a radikálne environmentálne skupiny. Podľa analýz sa slovenskí extrémisti kvalitatívne vyvíjajú. Nové fenomény ich vývoja sa prejavujú od roku 1997. Ide najmä o štruktúru a programovú profiláciu, aktívnu internacionalizáciu, teda nadväzovanie zahraničných kontaktov a začleňovanie sa do obdobných medzinárodných organizácií, ako aj o zvýšenú mieru používania výpočtovej techniky. V posledných rokoch sa prehlbuje aj spolupráca medzi ideovo protikladnými skupinami. Zjednocujú sa do vyšších celkov a vo zvýšenej miere usporadúvajú verejné akcie.
Svätá rasová vojna
Pravicových a ľavicových extrémistov spája odpor k demokracii a ústavnému poriadku, dezinterpretácia integračných snáh Slovenska, kritický postoj k USA a ich úlohe vo svete, propagácia spoločnosti podriadenej pevnému poriadku a vzrastajúci dôraz na koncepčné a dlho-
dobé programy.
Všeobecne a schematicky býva extrémna pravica stotožňovaná výlučne s excesmi priaznivcov hnutia Skinheads. Tieto násilné vystúpenia sú však skôr spontánnymi prejavmi okrajových sympatizantov, pričom nejde o premyslené a cielene zamerané aktivity. Hlavným zdrojom nebezpečenstva sú podľa policajtov organizácie, v ktorých pôsobia osoby z bežného občianskeho prostredia a starších vekových kategórií. Vychádzajú z neonacistických a fašistických myšlienok a tradícií, pričom sa snažia usadiť na politickej scéne. Ich znakom je koncepčná práca. V ultrapravicovom prostredí vyvíjajú činnosť aj niektoré menšie, skôr intelektuálne zamerané zoskupenia. Spoliehajú sa na to, že ich ostré nacionalistické, protiintegračné, xenofóbne a rasistické postoje sú prepracovanejšie a majú aj väčší vplyv na mládež.
Neonacisti sústreďujú svoju činnosť na šírenie ideológie definovanej ako príprava na „svätú rasovú vojnu“ (tzv. RAHOWA – Racial Holy War). Ich vedúce osobnosti pracujú v prísnej konšpirácii. Členskej základni bránia páchať bezúčelové excesy. Nechcú zbytočne priťahovať pozornosť verejnosti a štátnych orgánov.
Extrémistické hnutie White Power (Biela sila) sa hlási k fašizmu, rasizmu a intolerancii. Na Slovensko preniklo najmä z USA, Veľkej Británie a z Nemecka. V SR tvoria hnutie príslušníci niekoľkých nelegálnych zoskupení, všeobecne nazývaných skíni, pričom Skinheads sú len jednou skupinou hnutia White Power. „Hnutie je u nás roztrieštené. Skupiny sa síce hlásia k rovnakým ideálom, ale konajú rozdielne. Napríklad v Českej republike pôsobí menej skupín hnutia White Power, ale s oveľa väčším počtom prívržencov,“ konštatuje riaditeľ analytického a organizačného odboru správy kriminálnej a finančnej polície Prezídia Policajného zboru SR a predseda komisie na koordináciu boja proti rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu Peter Mikuš.
Biela sila
Skupiny v hnutí White Power sa na Slovensku začali názorovo profilovať začiatkom 90. rokov. Dnes v ňom existujú tri hlavné vetvy. Nacionalistická odnož inklinuje k ideám vojnového slovenského štátu. Najpočetnejšia je rasistická vetva s prevažne mladistvými sympatizantmi. Vyznáva klasické formy rasizmu. Radikálna skupina otvorene propaguje fašizmus a neonacizmus.
Spoločným znakom pre všetky skupiny je nenávisť voči Rómom. „V skínsko-rómskych konfliktoch ľavicoví extrémisti, najmä anarchisti a antifašistické hnutie
ANTIFA často podporujú Rómov, čo prispieva k vyhroteniu vzťahov medzi znepriatelenými skupinami a zvyšuje nebezpečenstvo následných konfliktov,“ vysvetľuje P. Mikuš.
Najvýznamnejším predstaviteľom neonacistickej scény je Blood & Honour Division Slovakia (BHDS). Členstvo je neregistrované. Tvrdé jadro tvorí podľa odhadu polície 50 až 80 osôb. Aktívnych sympatizantov je okolo 500. BHDS zastáva rasistické, antisemitské a xenofóbne postoje. Udržiava početné zahraničné styky, predovšetkým s Národno-socialistickou alianciou vo Veľkej Británii, Britskou národnou stranou, teroristickou skupinou Combat 18 a s pobočkami vo Švédsku, Maďarsku, Česku a Slovinsku. Pod hlavičkou BHDS vychádzajú časopisy Národná výzva, Attack, Rebel, RAHOWA, vyrábajú sa odevy, nášivky a ďalšie doplnky.
Ultraľavica nespí
Oproti pravicovým extrémistom ich ľavicových kolegov vníma slovenská verejnosť tolerantnejšie. Rozšírený je totiž názor, že nedeklarujú potláčanie práv a slobôd ostatných občanov. Priamym dôsledkom realizácie cieľov týchto zoskupení je však vždy ohrozenie pluralitnej demokracie a občianskych slobôd. Ultraľavica tak predstavuje rovnaké potenciálne riziká ako jej protipól. Nebezpečenstvo navyše umocňuje fakt, že ľavicoví extrémisti v SR si vybudovali mnohonásobne užšie väzby na štátne štruktúry než pravicoví radikáli.
Neoboľševické a nacionalistické organizácie získavajú vplyv nielen v staršej a strednej generácii, ale aj medzi mládežou. Ich základnou snahou je rehabilitácia alebo konštituovanie nejakej formy autoritatívneho či totalitného režimu a obnovenie bipolárneho rozdelenia sveta. Na to často využívajú ideu zjednotenia slovanských národov a ich udržanie vo sfére vplyvu mocensky silného Ruska. Tézu čiastočne akceptujú aj niektorí príslušníci nekomunistických subjektov.
Popri marxisticko-leninskej ideológii sa v postojoch neoboľševikov a nacionalistov objavuje výrazná xenofóbia, šovinizmus a niekedy aj antisemitizmus. V súvislosti s pripravovaným vstupom SR do NATO prízvukujú vlastenectvo a panslovanstvo, pričom obviňujú ústavných a vládnych činiteľov zo zrady národných záujmov Slovenskej republiky a z germanizácie Slovákov. Členmi konkrétnych neoboľševických organizácií sú na miestnej úrovni aj príslušníci niekdajších bezpečnostných zložiek (VB, ŠtB, Ľudové milície). Tieto osoby využívajú, udržiavajú a rozvíjajú kontakty so štátnou správou, policajnými útvarmi, spravodajskými službami a súkromnými bezpečnostnými agentúrami.
Zmesou najrôznejších skupín sú anarchisti. Ich hlavným cieľom je boj proti politickej a ekonomickej globalizácii. Ďalšou témou je antifašizmus, pričom za fašistický označujú celý euroatlantický priestor. Vo všetkých anarchistických zoskupeniach sa profiluje stúpajúci počet jednotlivcov, ktorí vyhľadávajú potýčky so skinheadmi.
Ľavicovo orientovanú extrémistickú scénu SR dnes tvoria anarchistické hnutie, skupiny antiglobalistov, hnutie Punk a skupiny radikálnych ekológov.
Predovšetkým mládež
Extrémistické postoje zastávajú predovšetkým mladí ľudia. Vo zvýšenej miere sú prístupní novým myšlienkovým smerom a extrémom. „Sú ľahšie infikovateľní myšlienkami rôznych siekt, reformných a ochranárskych hnutí, anarchistickými ideálmi a rôznymi pseudovlasteneckými názormi,“ hovorí P. Mikuš. Dôvody takej vnímavosti sú rôzne. Ich korene treba hľadať predovšetkým v sociálno-psychologických aspektoch. Patria k nim najmä prirodzený proces dospievania, osamostatňovanie a emancipácia. Sprevádzajú ich kritické postoje k spoločnosti a ku generačným konfliktom.
Z histórie vieme, že problémy s extrémizmom každého druhu umožnila priveľká tolerancia a podceňovanie rizík. Odborníci upozorňujú, že vzhľadom na postupujúcu globalizáciu sa ultrapravicové a ultraľavicové hnutia neuspokoja len s medzinárodným prepojením. Očakáva sa, že ich jednotiacim prvkom sa stanú konkrétne spoločenské témy a problémy. V týchto súvislostiach by si preto zaslúžila pozornosť celospoločenská diskusia o možnostiach tvrdšieho postihu extrémizmu vo vzťahu k slobode zhromažďovania a glorifikácie intolerantných myšlienok.
Policajný zbor sa však sám nemôže vyrovnať s problémami extrémizmu. Preto je žiaduca účinná spolupráca Policajného zboru SR s ostatnými organizáciami a občanmi Slovenska.
Organizované skupiny hnutia
White Power v SR
Slovenský úsvit – nacionalistické rasistické hnutie. Vzniklo v Banskej Štiavnici v novembri 1995. Bojuje proti Rómom, ktorí nezveľaďujú vlasť a nič nerobia. Hnutie vydáva časopis Naša stráž.
Slovenská národná liga (SNL) – početne malá skupina národných socialistov hlásiacich sa k odkazu Slovenskej republiky z rokov 1939 – 1945. Organizácia vyberá od členov príspevok 50 Skročne. Členovia nosia rovnošatu: čierne nohavice (povolené sú aj modré), kaki košeľa (povolená je aj tmavá) s páskou so znakom SNL s čiernou viazankou.
Blood & Honour (B&H, Krv a Česť) – zakladateľom organizácie je Ian Stuart, legenda hnutia Skinheads, spevák skupiny Screwdriver. Zomrel v roku 1993. Cieľom organizácie je zjednotiť pasívnych aj aktívnych členov Skinheads. Hlavným politickým prúdom je národný socializmus a odkaz Adolfa Hitlera. V roku 1994 bola založená prvá, rasisticky orientovaná skupina B&H Divison Slovakia v Bratislave s pobočkou v Nitre. Následne vznikla ďalšia skupina v Poprade B&H Tatras Slovakia. Má oficiálne kontakty s materskou organizáciou B&H s pobočkami v Prešove (B&H Tatras East, pôsobí od marca 1997) a v Košiciach (B&H Tatras Cassovia, pôsobí od decembra 1997). Skupiny v Bratislave a v Poprade pracujú samostatne. Popradská skupina vydáva časopis B&H Tatry.
Slovakian Hammer Skinheads – materskú organizáciu založil v polovici 80. rokov Sean Tarrant z USA. Na Slovensku sa objavila v roku 1995. Jej členovia distribuujú skínske a nacionalistické tlačoviny, organizujú stretnutia skínov a koncerty skínskych hudobných skupín. Slovakian Hammer Skinheads vydáva časopis Biele víťazstvo.
Women for Aryan Unity (WAU) – rasisticky orientovaná organizácia Ženy za árijskú jednotu vznikla v USA. Ide o ženskú mutáciu hnutia White Power. Slovenská pobočka WAU vznikla v roku 1998. Vydáva časopis Biela ruža. WAU podporuje trestne stíhaných a odsúdených za ideály hnutia Skinheads.
White Slovakian Unity (Biela slovenská jednota) – vznikla v decembri 1997. Jej členovia pôsobiaci v okolí Veľkých Kapušian sa hlásia k B&H. Vydávajú časopis Hlas slobody a xenofóbny časopis Ostraha. Snažia sa zblížiť skínskych nacionalistov a národných socialistov.
SS Action Group – radikálna organizácia s centrom v Banskej Bystrici s pobočkami v Žiari nad Hronom, Prievidzi a v Handlovej. Vydáva časopis Zákrok.
Árijský národ – najnovšia, pravdepodobne rasistická organizácia na slovenskej scéne. Jej činnosť sa v súčasnosti mapuje.