Slovenské národné divadlo (SND) na Pribinovej ulici v Bratislave začali stavať v apríli 1986. Odvtedy novú budovu nie a nie dokončiť. Hlavnou príčinou je nedostatok finančných prostriedkov. Pôvodný rozpočet predstavoval 874 miliónoch vtedy československých korún. Smiešna suma v porovnaní s doteraz preinvestovanými tromi miliardami a ďalšou, minimálne jednou miliardou slovenských korún, ktoré ešte treba na dokončenie objektu. Každý rok meškania stavbu divadla predražuje zhruba o 120 až 200 miliónov.

V európskych mestách podobné objekty budujú oveľa rýchlejšie. „Za 17 rokov postavili v 14. storočí Karlštejn, ktorý je niekoľkonásobne väčší,“ sarkasticky poznamenáva Milan Kňažko. Je v poradí ôsmy minister, ktorý sa pozerá, ako stavba (ne)napreduje. Slovenská verejnosť sa dozvedá stále nové termíny kolaudácie. Spomínal sa aj rok 2002. Nestane sa. Ak by sa našla aspoň polovica z chýbajúcej miliardy korún, mohli by v novostavbe začať so skúšobnou prevádzkou v sále opery v apríli 2004. V jej hľadisku sú už – s výnimkou prezidentskej a riaditeľskej lóže – nainštalované divácke kreslá. Podmienkou však je, aby bol celý objekt divadla hotový zhruba na 80 percent, najmä jeho technologické priestory, bez ktorých by prevádzka nebola možná. Všetko však závisí od toho, aký objem financií na dostavbu divadla vyčlení budúca vláda.

Čo je tu mega?

Budovu, ktorá celé roky ukazuje verejnosti svoju zadnú časť (vstup je obrátený k nábrežiu Dunaja), vari najviac poškodili „zaručene pravdivé“ chýry o megalomanstve. Aj vďaka tomu novostavbu vníma verejnosť ako požierača peňazí zo štátneho rozpočtu. Možno aj preto nepatrí medzi prioritné záležitosti, ktoré treba dokončiť. Tí, čo tak hovoria, určite nemali možnosť prezrieť si priestory novostavby, a zrejme nepoznajú ani situáciu v Európe.

Architekti Peter Bauer, Martin Kusý a Pavol Paňák navrhli na vzhľad jednoduchý objekt, obložený prírodným kameňom s hliníkovo-sklenými výplňami otvorov. Vstupná časť, doteraz ukrytá pred zrakmi verejnosti, vyznieva však efektne. Architekti priznávajú, že mnohé by dnes urobili inak. „Stavba je odrazom doby, v ktorej bola projektovaná,“ hovorí M. Kusý. „Zahraniční návštevníci z Austrálie i Ameriky, ktorí si novostavbu už mali možnosť prezrieť, sú však nadšení,“ dodáva P. Bauer.

Ani vnútri zatiaľ nič nenasvedčuje, že sa budúci návštevníci stretnú s prepychom, ak sa len zaň nepovažuje biely mramor. Možno do prvej premiéry pribudne viac lesku. V interiéri divadla je symbolom voda. Vyviera z plastiky Prameň na prvom poschodí a mala by tiecť popod schody k základnému kameňu na prízemí, ktorý je umiestnený pred priehľadnou stenou. Cez ňu vidieť na fontánu pre divadlom a v diaľke na lesík tiahnuci sa na petržalskej strane Dunaja. Je to príjemný výhľad, treba len dúfať, že ho nenaruší plánovaná výstavba na oboch brehoch rieky.

Kapacita opery je malá

Celková podlažná plocha divadla zaberá 46 776 štvorcových metrov. Nachádza sa tu sála opery a baletu, ako aj činohry, spoločné priestory a divadelné štúdio, zhromažďovacie priestory i komerčné prevádzky. Riaditeľ SND Dušan Jamrich dementuje informácie, že tunajšia opera má kapacitu porovnateľnú s viedenskou: „Tamojšia štátna opera má 2 298 miest, v našej bude 901 miest. To na počet obyvateľov Bratislavy nie je veľa, nehovoriac už, že divadlo bude slúžiť celému Slovensku. Fíni majú novú operu pre 1 500 ľudí,“ zhruba takáto kapacita sa považuje za európsky štandard, a to aj vtedy, ak sa divadlo nachádza v inom ako hlavnom meste krajiny.

Ak by sa aj novostavbu SND podarilo dokončiť v apríli 2004, treba ešte rátať minimálne s polročnou skúšobnou prevádzkou. (Novostavba Národnej banky Slovenska sa testovala rok.) To by už Slovensko malo byť v Európskej únii, možno bude čulejšia medzinárodná doprava po Dunaji. Predpokladá sa, že Bratislavu bude navštevovať oveľa viac turistov. „Už teraz v letnej sezóne kotví na brehu Dunaja v Bratislave okolo desať veľkých osobných lodí, čo predstavuje okolo päť tisíc návštevníkov, z ktorých určite viacerí budú mať záujem navštíviť atraktívne predstavenia. Pri všetkej skromnosti, veď naši operní umelci sú svetoznámi,“ hovorí P. Bauer.

Jedno z najmodernejších

Hoci sa nová budova SND nedá klasifikovať ako inteligentná, z technologického hľadiska patrí medzi vyspelé divadlá na európskej scéne. Aj v tomto smere sa však negatívne prejavil dlhý čas výstavby. Viaceré stroje a zariadenia nainštalované do roku 1999 museli byť vymenené, pretože už nevyhovovali súčasným technický normám. Opera a balet má sedem obslužných podlaží a javiskový komín s 12 podlažiami. Bude tu jedno z najmodernejších európskych javísk s hydraulicky zdvíhanými stolmi a točňou, ako aj scénickým zariadením, riadené elektronikou. Pozostáva z hlavného javiska, dvoch bočných a zadného javiska. V hereckom zázemí sa nachádzajú šatne, sociálne zariadenia a malé skúšobne. Dušan Jamrich naznačuje, že by si vedel predstaviť aj väčší komfort, s ktorým sa stretávajú účinkujúci v zahraničí.

Činohra bude mať šesť obslužných podlaží a javiskový komín s 10 podlažiami. V hľadisku sa počíta so 649 diváckymi miestami. Pravdepodobne bude dokončená ako posledná, zatiaľ ide len o hrubú stavbu. V objekte sa ešte nachádza jedno javisko, určené pre avantgardné predstavenia. To je prakticky dokončené.

Multifunkčné využitie

Dlhý čas sa vedú diskusie o využití divadla. Ako vidieť, kapacitou nie je predimenzované. „Mal by to byť multifunkčný stánok. Chceme, aby divadlo žilo po celý deň, nielen večer, keď sú predstavenia,“ rozmýšľa nahlas P. Bauer. Podľa neho sa tu môžu odohrávať rôzne školské a spoločenské podujatia. V objekte je priestor pre množstvo bufetov, reštauráciu, libreso, espreso či kvetinárstvo. Ich prevádzkovatelia budú platiť stanovený nájom a poskytovať služby celodenne. Návštevníkom budú k dispozícii aj miesta na parkovanie. Všetky priestory sú pospájané výťahmi a prispôsobené aj pre imobilných návštevníkov.

To, ako sa divadlo zapojí do života Bratislavy, ovplyvní ďalšia výstavba v zóne Pribinovej ulice. Magistrát predal tunajšie pozemky spoločnosti Real Spektrum Dunaj, a. s., za ktorou stojí írsky developer Ballymore Properties. Ten je známy tým, že stavia pri vode budovy do výšky tridsať poschodí. Začiatkom 90. rokov minulého storočia expandoval do Anglicka a podpísal sa pod premenu londýnskych dokov. Celý projekt by mali dokončiť v dvoch etapách do roku 2008. Novostavba SND určite nebude tým objektom, ktorý by nejako osobitne vyčnieval.