Národná banka Slovenska (NBS) je pripravená okamžite ponúknuť 7,6 mld. Sk na ozdravenie bankového sektora. Centrálna banka však musí počkať na názor a legislatívne kroky novej slovenskej vlády. V rozhovore to pre agentúru SITA povedal viceguvernér NBS Jozef Mudrík. Podľa neho centrálna banka zo zákona vytvára opravné položky na úvery voči Investičnej a rozvojovej banke a Konsolidačnej banke. Ako uviedol J. Mudrík, NBS je pripravená poskytnúť tieto prostriedky už v tomto roku. Vyžaduje si to však zmenu legislatívy, lebo zo zákona sú rezervy a opravné položky tvorené na iné účely, ako by ich chcela NBS v tomto prípade použiť. To pravdepodobne celý proces spomalí, pričom J. Mudrík odhaduje, že prostriedky z rezerv NBS by banky mohli dostať budúci rok. „Nová vláda a parlament by preto mali prijať zákonnú normu o ozdravení vybraných bánk, ktorá by dala výnimku z mnohých iných zákonov, aby sa vôbec finančné prostriedky mohli použiť na ozdravenie transformujúcich sa bánk,“ zdôraznil viceguvernér NBS. J. Mudrík pripustil, že navrhovaná pomoc centrálnej banky by bola len časťou financií, potrebných na základné ozdravenie transformujúcich sa bánk. „V budúcom roku by sa mali nájsť peniaze v štátnom rozpočte na zvyšnú časť toho základného ozdravenia,“ uviedol. Ako dodal, nekrytá predpokladaná strata z klasifikovaných pohľadávok transformujúcich sa bánk sa neustále zvyšuje a v prípade použitia prostriedkov z rezerv a opravných položiek NBS a štátneho rozpočtu by sa situácia mohla zásadne zmeniť a banky by mohli začať plniť kapitálovú primeranosť. „Centrálna banka bude musieť počkať na postoj novej vlády. V tomto smere už prvé rokovania s členmi nového kabinetu a poslancami Národnej rady SR prebehli a zástupcov vládnej koalície sme o problémoch v skratke informovali. Bývalá vláda si na seba zobrala záväzky, ktoré už nebude plniť. Materiál o ozdravení transformujúcich sa bánk schválila až v októbri tesne pred svojim odstúpením. Ak by sa však základné ozdravenie bánk urobilo, bol by to prvý signál do sveta, že nová vláda a NBS chcú zásadným spôsobom prikročiť k reštrukturalizácii bankového sektora. Bol by to prvý zásadný krok, bez ktorého sa nepohneme dopredu,“ zdôraznil J. Mudrík. Podľa viceguvernéra NBS sa proces ozdravenia štátom kontrolovaných bánk spomalil. Už začiatkom roka 1995 prijala vláda uznesenie, ktoré hovorilo napríklad o nezdaňovaní opravných položiek, možnosti vyššej tvorby rezerv a podobne. Ako však centrálna banka v minulosti viackrát upozorňovala, väčšina zásadných krokov sa vôbec nezrealizovala. „V rokoch 1995 – 1996 sa v dôsledku priaznivého vývoja hospodárstva zlepšila situácia v celom bankovom sektore. Znižovali sa klasifikované úvery, banky vytvárali väčšie opravné položky, klesala tzv. nekrytá predpokladaná strata. Ale problém sa zásadne neriešil, situácia sa začala zhoršovať a začal rásť aj objem klasifikovaných úverov a nekrytá predpokladaná strata,“ povedal J. Mudrík. NBS preto na prelome rokov 1997 a 1998 upozornila vládu, že situácia sa zhoršuje a treba urýchlene začať ozdravný proces. S bývalým ministrom financií Miroslavom Maxonom sa centrálna banka dohodla, že spoločne predložia v prvej polovici roka program ozdravenia bankového sektora. Vláda ho napokon prerokovala až v priebehu októbra. V tejto súvislosti viceprezident NBS upozornil, že aj znižovanie ratingu slovenských bánk svetovými agentúrami bolo reakciou aj na skutočnosť, že vláda nesplnila svoje sľuby zo začiatku roka ohľadne ozdravenia bánk. Ratingové agentúry to pochopili ako nezáujem vlády na riešenie tohto problému. Bývalá vláda Vladimíra Mečiara schválila v októbri Návrh programu ozdravenia vybraných bánk, ktorý má prispieť v prvom rade k ozdraveniu štyroch vybraných bánk (Slovenská sporiteľňa, a.s., Banská Bystrica, Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, Investičná a rozvojová banka, a.s., Bratislava a Konsolidačná banka, š.p.ú., Bratislava). NBS navrhla uvoľniť z jej rezerv a opravných položiek na ozdravenie vybraných bánk dovedna 7,6 mld. Sk. MF SR odporúča, aby tieto prostriedky na ozdravenie vybraných bánk previedla NBS s účelovým použitím cez štátny rozpočet prípadne prostredníctvom KBB. Centrálna banka však viaže prevod týchto prostriedkov na prijatie potrebnej legislatívy. Na ozdravenie Všeobecnej úverovej banky by sa malo použiť 3,6 mld. Sk, SLSP 1,0 mld. Sk a KBB 2,0 mld. Sk.