Náročné úlohy podnikov pred vstupom do eurozóny

 

V súvislosti so vstupom do eurozóny máme určitú časovú rezervu, čo nás však nesmie uspokojiť, či dokonca viesť k pasivite, pretože vzhľadom na objem úloh, toho času zase nie je nazvyš, zdôraznil v rozhovore pre Profini prezident Slovenskej asociácie podnikových finančníkov Andrej Révay

 

 

Pán prezident, ako hodnotíte  atmosféru nedávneho euroseminára, v čom bol motivačný?

 

– Myslím, že sme všetci boli svedkami veľmi aktívneho, dynamického priebehu celého seminára.

Bolo to dané aj tým, že hoci som očakával silnú účasť a záujem z podnikovej sféry, 120 účastníkov tohto podujatia ma vari podnecuje aj k záveru, aby sme hovorili skôr o konferencii, ako o seminári. Nejde však len o počet, ale najmä o obsah a prezentáciu názorov vo vystúpeniach jednotlivých aktérov tohto podujatia. Boli to vystúpenia erudované a kvalifikované, a teda v každom prípade aj motivujúce k plneniu úloh, ktoré nás čakajú.

Vyzdvihol by som tiež fakt, že euroseminár sme organizovali v úzkej súčinnosti s Ekonomickou univerzitou v Bratislave  na základe zmluvy o spolupráci, ktorú sme iba nedávno podpísali. Som presvedčený, že ide o dobrý signál do budúcnosti, v tom zmysle, že koordinácia aktivít SAF a EU bude naďalej pokračovať a bude mať stále výraznejšie dimenzie a podobu.

 

Ako by sa dali v skratke zhrnúť hlavné myšlienky z tohto podujatia?

 

– Hlavné myšlienky by som rozdelil do troch skupín.  Do tej prvej treba zaradiť vystúpenia guvernéra NBS pána Ivana Šramka a členky predstavenstva VÚB banky pani Eleny Kohútikovej, ktorí pre podnikovú sféru prezentovali kľúčové úlohy, ktoré stoja pred slovenskými podnikmi v súvislosti s eurom. Markantné je ich konštatovanie, že  z makroekonomického pohľadu Slovensko plní maastrichtské  kritériá, že ich plnenie je dlhodobo udržateľné, a teda náš vstup do eurozóny je reálny. Pre podnikovú sféru to znamená urýchlenú prípravu na plnenie celého komplexu úloh, ktoré s súvisia s eurom.

V súvislosti s druhou skupinou by som pripomenul, že od začiatku roka síce máme k dispozícii generálny zákon, no stále absentujú vykonávacie vyhlášky k nemu. Z tohto pohľadu boli veľmi cenné poznatky slovinských kolegov, ktorí priblížili, sprostredkovali  vo svojej publikácii, ale aj vo svojich vystúpeniach našej firemnej sfére. Šlo o akýsi návod, ako postupovať v čase, kedy naše firmy ešte nemajú spomínané vykonávacie vyhlášky, a teda v tejto chvíli neovládajú detaily procesov, ktoré budú musieť zvládnuť v príprave na euro.  

Do tretice chcem zdôrazniť význam vystúpenia zástupkyne Ministerstva financií SR pani Viery Lazsovej, ktorá sa orientovala na veľmi podstatnú oblasť činnosti podnikov – konkrétne ide o vyhlášku, ktorá  definuje postupy pri zavedení eura v kľúčových oblastiach, ktorými sú  účtovníctvo  a dane. Táto vyhláška už síce bola schválená, no po prvý raz sa s ňou mohli zástupcovia podnikov oficiálne zoznámiť až na euroseminári.

 

 

Ako vnímali účastníci seminára zo Slovenska skúsenosti svojich slovinských kolegov?

 

–  Ide o komplikovanú otázku, na ktorú ani neexistuje jednoduchá odpoveď. Ja si skôr myslím, že veľa podnikov je zatiaľ vo fáze, v rámci ktorej sa snažia vnímať oblasti a definovať potreby, ktoré bude treba v súvislosti s eurom prijať. Práve vystúpenia slovinských kolegov upozornili na spomínané oblasti, kde vznikli problémy. To je jedno poučenie. Tým druhým je časový faktor – slovinskí kolegovia zorganizovali podobné stretnutie pre firemnú sféru ako bol náš januárový euroseminár, až v letných mesiacoch, čím chcem naznačiť, že v súvislosti s prípravou na vstup do eurozóny ešte máme určitú časovú rezervu, čo nás však nesmie uspokojiť, či dokonca viesť k pasivite, pretože vzhľadom na objem úloh, toho času zase nie je nazvyš….

 

Je možné zadefinovať niektoré poučenia z riešenia problémov a povedzme aj odstraňovania chýb, ku ktorým v Slovinsku došlo?

 

–  O tom prvom poučení, či skôr komparatívnej výhode som už hovoril – skrátka máme určitý časový predstih. V príručke od slovinských kolegov /„Finančné, účtovné, daňové a informačné aspekty ako výsledok skúseností riadenia EURO projektov v Slovinskej republike“ / sú dostatočne popísané problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť aj na Slovensku, napríklad vo fakturácii na rozhraní rokov 2008/2009, zjednodušene povedané vo fakturácii tak v mene pôvodnej národnej, ako aj v euro, na čo v mnohých prípadoch neboli pripravené informačné systémy. To je však skutočne iba jeden konkrétny problém. V slovinskej publikácii je ich uvedených podstatne viac, takže aj v tomto smere sa môžeme vyvarovať určitých úskalí, ktorým prešli pri zavedení eura v Slovinsku.

 

Na aké konkrétne aktivity teraz upriami SAF svoju pozornosť?

 

– Doteraz sme sa v súvislosti s eurom viac upriamovali na legislatívne a technické problémy.

Teraz – myslím si – by sme sa mali viac koncentrovať na ekonomickú podstatu eura, respektíve jeho vplyvu na hospodárenie a finančnú činnosť podnikov. Určite sa budeme venovať aj SEPA – Single Euro Payment Area, na ktorý sa Slovensku napojí od 1.1. 2010, k ďalším aktivitám bude oblasť daní, kde chceme v súčinnosti s MF SR pripraviť pre členov SAF brainstorming, na základe ktorého prediskutujeme a hlavne chceme odstrániť existujúce problémy  v súvislosti so zákonom o dani z príjmov právnických osôb, zákonom o DPH, takisto chceme diskutovať problém finančných transakcií, ktoré sú z pohľadu DPH oslobodené od dane, no neobídeme ani otázku holdingového usporiadania podnikov tak z hľadiska daňového, ako aj z pohľadu transferového oceňovania.

 

 

Za rozhovor poďakoval Jozef Knížat