Základná úroková sadzba sa v eurozóne nezmenila a zostáva na rovnakej úrovni od októbra minulého roka – teda na hranici 4,75%. Tento fakt platí napriek tomu, že významné centrálne banky znížili už niekoľko razy úrokové sadzby vzhľadom na pokles tempa ekonomického rastu. Ide jednoznačne o sklamanie, ktoré sa týka nielen bankových a politických kruhov, ale svoju nespokojnosť vyjadrujú v prvých reakciách najmä účastníci finančných trhov.

Tlak a intervencie vo vzťahu k ECB prichádzali v ostatných dňoch z rôznych smerov. K zníženiu sadzby vyzval Európsku centrálnu banku Medzinárodný menový fond, ba dokonca aj nemecký minister financií Hans Eichel, čo je dosť výnimočné. Eichel totiž riskoval obvinenia, že zasahuje do nezávislosti ECB, chcel však deklarovať, že zníženie benchmarkovej sadzby je naliehavé v maximálnej možnej miere.

Guvernér Banque de France Jean-Claude Trichet tvrdil, že terajšia výška inflácie eurozóne už nie je prekážkou pri znížení sadzby. Tieto výzvy však ECB a jej prezident Wim Duisenberg akoby nepočuli. Nezaregistrovali ani analýzu šiestich popredných nemeckých ekonomických inštitútov, ktoré navrhovali zníženie sadzby až o 0,5%, no včera nedošlo k jej redukcii ani o očakávaných 25 bázických bodov.

ECB nezobrala do úvahy ani to, že euro zaznamenáva pokles voči doláru a dosiahla sa už relácia 0,8850 USD/EUR. Po včerajšku možno očakávať ďalší tlak na euromenu.

ECB teraz obviňujú z nadmernej váhavosti a nerozhodnosti. Najväčší kritici hovoria dokonca o tom, že má veľmi chabú komunikačnú politiku. Nikto nechce, aby tvrdo zasahovala do chodu finančných trhov, jej politika by však mala byť zreteľná a najmä do určitej miery vypočítateľná, i keď každá centrálna banka si musí zachovať aj potrebný potenciál konať na báze určitých „prekvapení“. V komunikačnej politike podľa prvých komentárov ECB údajne „totálne zlyháva“. V jednom z prvých komentárov BBC sa dokonca hovorí, že Európska centrálna banka sa musí hodne učiť, ako sa má riadiť ekonomika, najmä v rámci takého ambiciózneho projektu, akým je eurozóna a euromena.

Globálne ekonomické spomalenie je totiž evidentné, a aj Svetová banka musela revidovať svoje odhady rastu na rok 2001 z predpokladaných 3,4% na 2,2%. V USA sa očakáva rast na úrovni 1,2%, hoci v minulom roku bol tento ukazovateľ na hladine piatich percent.

Prakticky jedinou rastovou zónou má zostať Európa, no aj tu sú problémy, ale aj diferencie. Evidentné je to v Nemecku, kde sa má dosiahnuť rast iba na úrovni 2,1% (odhad 2,7%) a reálne hrozí zvýšenie miery nezamestnanosti.

Krajiny s najprudším rastom (Španielsko, Írsko) boli zasa veľmi zdržanlivé pri formulovaní požiadaviek, aby ECB znížila základnú úrokovú sadzbu.

V každom prípade včerajší rezultát Európskej centrálnej banky vyvolal na finančných trhoch rozčarovanie a vari aj zmätok. V tejto chvíli je iba veľmi ťažké odhadnúť, aký bude ďalší vývoj…