Meno jej firmy pripomína vôňu medu a citróna, jabĺk a škorice, ale aj cibule a cesnaku. Všetky tie príjemné i nemilé závany, ktoré sa rinuli od sporáka starej mamy. Svoju živnosť a neskôr aj firmu nazvala sympatická, usmievavá, cieľavedomá a odhodlaná žena Babičkina čajovňa. Pátrajúc po tej pravej babičke, ktorá sa zase len učila od svojej babičky, ako to už vo svete rozprávok býva, skončili sme znova u Viery Tomčíkovej, ešte nie starej mamy, ani len vekom.

Za hlasom prírody

„Ja som tá babička,“ smeje sa a priznáva, že bylinky, rastlinky a prírodné „liečebné“ zdroje ju vždy lákali. Aj štúdium na vysokej škole skombinovala so záľubou. Študovala na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT, zoznamovala sa s mikrobiológiou a tajomstvami potravinárstva a kozmetiky, zároveň chodila po lesoch a lúkach zbierať byliny, čítala herbáre, miešala „čarovné liečivé nápoje“ a ich účinky overovala v praxi.

„Dennodenne čítate alebo počujete, že človek má vypiť dva až tri litre tekutín. Poznám ľudí, ktorí si to ani nedokážu predstaviť. Ak pijete čaj, ani nezbadáte, že tú normu, ktorá je pre niekoho neprekonateľná, prekročíte. Čaj nie je len nápoj, je to aj liek, doslova balzam pre organizmus,“ prezrádza svoj postoj k bylinkám zaliatym horúcou vodou V. Tomčíková.

Najprv chcela svoju firmu a potom aj svoju prvú čajovňu nazvať Babičkina lekáreň. Čajovňa je v podstate to isté v zelenom, ale lepšie to znie, najmä pre tých, ktorí o liečebných prostriedkoch z prírody neradi počujú, prípadne ich vôbec neuznávajú. Prvotný názov sa nedostal ani za dvere kancelárie živnostenského úradu. Nič to. Dnes je Babičkina čajovňa zaregistrovaná ako značka, a ak všetko dobre pôjde, budeme si môcť onedlho na trhu vyberať z rôznych druhov miešaných bylinných zmesí.

„Nuž neviem, či onedlho, ale zámer mám,“ hovorí V. Tomčíková. S čajmi a bylinkami, éterickými olejmi a koreninami podniká už od roku 1990. „V tom čase to bola zábava,“ spomína si, ako jej na dva mesiace veľkodušne ponúkli priestor po bývalej čistiarni odevov, aby si „prevádzkovala“ čajovňu, keď tak veľmi chce. Z dvoch mesiacov bolo viac než dva a pol roka a dodnes mnohí Bratislavčania spomínajú na prvú čajovňu a jej ponuku. Nápoju, čiže bylinkovému likéru, ktorý sa volal Čert, vraj málokto odolal. O svoj prvý prenajatý priestor prišla V. Tomčíková v akcii nazvanej „malá privatizácia“. To však už mala veľkosklad a na starosti distribúciu čajov v Bratislave a okolí. Pribudla maloobchodná prevádzka a s tým spojené rozširovanie ponuky pre zákazníkov, ktorých z roka na rok pribúda. Takisto ako rastie dopyt, rastú aj požiadavky.

Na každú boliestku

„Nemôžete za pult postaviť človeka, ktorý o čajoch nič nevie, prípadne ich dokonca ani nepije. Dosť dlho trvalo, kým som našla spriaznenú dušu, ktorá vedela zákazníkom aj poradiť. Viete, príroda nám poskytuje veľa bylín, ktoré v správnej kombinácii a dávke dokážu naozaj, ako sa vraví, zázraky. Nepochopím, prečo sa niektorí ľudia živia liekmi, napríklad na znižovanie krvného tlaku alebo cholesterolu, keď ten istý účinok dosiahnu aj pomocou čajov.

Čaj sa na Slovensku pil oddávna, aj keď nie práve „pravý“ anglický, predsa len sme mali a máme značky a bylinné čaje, ktoré boli a sú veľmi obľúbené. Počas uplynulých desiatich rokov sa nielen niekoľkonásobne zlepšila, ale postupne aj zhoršila ponuka čajov na trhu. Počiatočný rozmach odznel, dnes sa preferuje kvalita, informácie o účinkoch, zložení, pôvode čaju a pod. Kultúre pitia čaju sa učíme a postupne sa dozvedáme viac, takisto čajovní je na Slovensku čoraz viac.

„Isteže, stále mám v pláne vrátiť sa k čajovni a rozvíjať vlastnú značku, pripravovať vlastné zmesi čajov, ale je to veľmi zložité a ťažké. Žiadna čajovňa sa neuživí sama, pokiaľ sa na ňu nenabaľujú ďalšie činnosti. Čajovňu môžete mať ako záľubu, ale živiť sa musíte niečím iným,“ dodáva V. Tomčíková. Aj keď naopak to vraj neplatí. Mnohé čaje dokážu človeku spríjemniť, ak nie aj zachrániť život.

„Bylinkové čaje sú odjakživa aj liečivom. Veď kedysi, tak pred desiatimi rokmi, ste ich dostali iba v lekárni. Dnes sa ponúkajú aj na regáloch v hypermarketoch, čo je dobre, lebo rozširujú okruh našich zákazníkov, ktorí si k nám prídu po radu,“ hovorí

V. Tomčíková, ktorá kedysi tri-štyri známe a dokonale účinné druhy čajových zmesí neustále rozširuje o ďalšie ponuky a vždy dokáže ponúknuť takú zmes, ktorá by mala zabrať a pomôcť riešiť zdravotný problém.

S vervou a zápalom

„V súčasnosti sa naozaj ľudia viac zaujímajú o prírodné liečivé prostriedky. Hoci viaceré čaje a bylinné zmesi ponúkajú aj v lekárni, mnoho ľudí si ich radšej kupuje u nás, pretože im naša ponuka nepripomína choroby, ale, naopak, pohodu a zdravie,“ ubezpečuje sa V. Tomčíková v názore, že je vždy výhodnejšie liečiť sa bylinným záparom, ako navštíviť lekára, ktorý pri dôkladnej prehliadke môže u pacienta nájsť aj tie choroby, o ktorých doteraz ani netušil, že ich má.

V skromných podmienkach, v prenajatých prevádzkových miestnostiach sa V. Tomčíková spolu s niekoľkými zamestnancami venuje baleniu hotových čajových zmesí, éterických olejov a korenín či vonných bylín. Počiatočný cieľ pripravovať tradičné bylinkárske výrobky podľa starých slovenských receptov nie je zabudnutý. „Máme veľmi dobré receptúry a dobrých bylinkárov. Žiaľ, nevieme o nich veľa. Mám pripravené aj vlastné receptúry, ale musia počkať, kým sa nespamätám. Rozvíjať firmu môžem iba v rámci svojich možností, a tie sú podmienené mnohými inými faktormi,“ hovorí, jedným dychom však dodáva, že je už pripravená ponúkať na trh ďalšie výrobky. „Všetko je vymyslené, iba to treba dotiahnuť do konca,“ tvrdí. Ten koniec je síce zatiaľ v nedohľadne, ale odhodlanie je prvou zárukou úspechu.

Všetko, čo jej príde na um, má spojenie s prírodou, zdravím a jednoduchou činnosťou, ktorá by sa dala zvládnuť aj ľavou rukou. „Všetky moje ciele sú podmienené výkonmi. Nuž, myslela som si, keď som zriadila prevádzku pre zdravotne postihnutých ľudí, že to bude tá správna cesta. Bola som asi trochu naivná,“ vyznáva sa V. Tomčíková. V súčasnosti na papieri zamestnáva jedenásť pracovníkov, v práci ich však naráta iba päť, tí ďalší sú práceneschopní. „Skutočne som netušila, aké je to ťažké vytvoriť prívetivé pracovné prostredie pre ľudí, ktorí nie sú zvyknutí denne sa stretávať s inými ľuďmi, komunikovať s nimi a popritom vykonávať jednoduché, nenáročné pohyby, činnosti. Každý človek je osobitý a ľudia so zdravotným postihnutím sú mimoriadne citliví, a niekedy aj psychicky labilní. Myslela som si, poskytnem im prácu, zamestnanie, vytrhnem ich z domáceho prostredia… Netušila som, že pre niektorých je to priveľká záťaž. Nielen tie jednoduché operácie, ktoré vykonávajú, ale aj komunikácia s ľuďmi, prispôsobovanie sa čomu- a komukoľvek. V čase, keď som tu sedela do noci, lebo som musela plniť normy za svojich zamestnancov, aby som nesklamala zákazníkov a dodržala zmluvu, som si nemyslela, že to bol úžasný nápad postaviť firmu na zamestnávaní zdravotne postihnutých. Dostala som síce dotáciu na zriadenie pracoviska, ale čo z toho, keď ho nemôžem naplno využívať. Nemôžem zamestnať iných, pretože tí, čo sú tu oficiálne zamestnaní, mi ani neoznámia, či sa mienia vrátiť alebo nie, musím čakať, kým prejde ročná ochranná lehota, a potom osloviť iných. Nuž, dala som sa na boj, musím bojovať, iné mi neostáva,“ s odhodlaním konštatuje V. Tomčíková. Ako sa vraví, pre niektorých je vydláždená práve tá zložitejšia cesta. Azda aj preto, že idúcky po nej toľko nerepcú.

Vyplaviť starosti

„Vždy som počúvala svoj organizmus. Riadim sa podľa toho, čo mi hovorí. Keby ľudia vedeli načúvať sami sebe, nemali by toľko problémov. Nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že príčinou až sedemdesiatich percent ochorení je dnes stres a namáhavá, náročná úloha, ktorá stojí pred každým z nás. To, či ju dokážeme splniť, závisí aj od toho, ako sme na ňu pripravení,“ vysvetľuje znalkyňa čajov, bylinkárka, chemička V. Tomčíková. „Pripravení nielen vedomostne, ale aj fyzicky a psychicky. Organizmus každého z nás je zaplavený nánosmi toxínov, stresov a problémov, ktorých sa nedokážeme poľahky zbaviť. A pritom je to také jednoduché, stačí dostatok tekutín, tie vyplavia nahromadené zloby aj choroby, len sa treba poradiť, kedy a aké byliny zalievať a potom piť,“ vysvetľuje V. Tomčíková.

Naozaj v jej živote plynie všetko tak harmonicky ako bystrinka? Dokáže aj nástrahy podnikania a života zvládnuť tak pokojne, ako zaliať a vypiť šálku čaju? „V začiatkoch, keď človek robí od nevidím do nevidím a bez viditeľného úspechu, som mala pocit, že zanedbávam dcéru. Našťastie, zase mi pomohla „matka“ príroda, dcéra sa upísala koňom a dodnes ju ten koníček drží, takže sme tie náročné roky akosi prežili bez ujmy. Niekedy sa aj sama na seba hnevám, že si nedokážem usporiadať voľný čas, pretože aj v sobotu a nedeľu som v práci, doháňam zameškané, dávam do poriadku administratívu. To by som chcela v tomto roku zvládnuť. Nie je to môj novoročný záväzok, iba som si uvedomila, že ak sa budem viac snažiť, tak to zvládnem. Na druhej strane, onedlho otváram nový obchod v Dunajskej Strede a viem, že tam budem počas prvých mesiacov, pokiaľ sa všetko nedostane do tých správnych koľají, vypomáhať. Takže voľný čas zase asi odsuniem. A tak donekonečna,“ povzdychne si V. Tomčíková.

Ak sa už raz rozhodnete, že budete stúpať po stupienkoch k cieľu, musíte ísť stále hore. Iba chvíľu si môžete na niektorých schodoch oddýchnuť, a to vtedy, keď uvažujete nad ďalšími cieľmi, plánujete a vymýšľate cesty, ako sa k nemu dostať.

„Nestúpam tak rýchlo, ako by som chcela, ide to pomaly,“ uvažuje nahlas. „O všetkom rozhodujú peniaze alebo ľudia – ako vždy a všade. Je veľmi dôležité mať na správnom mieste správnych ľudí. Ak sa na nich nemôžete spoľahnúť, nemôžete rozvíjať podnik ani len v mysli. Aj rozvoj niečo stojí. Čím väčší balík vytvoríte, tým väčší balík spotrebujete. Je to však dobre, pretože to vás núti stále vymýšľať, prispôsobovať sa, hľadať, nestáť na mieste.“Nuž, a o tom asi to podnikanie je, o tej túžbe vyjsť na ďalší schodík bez toho, aby ste sa zadýchali. A v podnikaní s bylinkami je to aj o prechádzke rajskou záhradou, na ktorej však kde-tu vytŕčajú tŕne. Čím by však bola ruža bez tŕňov?

Ing. Viera Tomčíková

Vek: 45 rokov

Vzdelanie: Chemickotechnologická fakulta SVŠT