Nakupujú len tie najlepšie aktíva

 

Cieľom opatrení jednotlivých krajín je overovať to, či nákupy jednotlivých suverénnych fondov, ale aj štátnych firiem nie sú hrozbou národným záujmom a národnej bezpečnosti

 

Celý uplynulý rok sa politici mnohých krajín snažili obmedziť expanziu suverénnych (štátom zriadených fondov). Ich peniaze pomohli investičným bankám, ktoré utrpeli straty kvôli hypotekárnej kríze.

Suverénne fondy majú viac ako pol storočia. Prvý založila tichooceánska ostrovná republika Kiribati. Vytvorila ho ešte britská koloniálna správa v roku 1956. Naplňoval sa príjmami z exportu fosfátov. Ich zásoby sa vyčerpali  v roku 1979, ale v roku 2006 podľa amerických štatistík zostávalo podľa dostupných údajov 554 mil. USD. Je to úctyhodná suma, najmä ak ju má k dispozícii 92 000 obyvateľov, ktorí bez ohľadu na to majú ročný hrubý domáci produkt na osobu 700 USD.

Najväčší rozmach dosiahli suverénne fondy v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Vtedy ich založili  arabské ropné monarchie a Singapúr. Len v súčasnosti ich začali vnímať ako hybnú silu svetovej ekonomiky. USA ich vnímajú aj ako možnú politickú hrozbu.

V roku 2007 sa v USA rozšírili právomoci Výboru pre zahraničné investície. V tejto oblasti pripravuje zákony Nemecko, Kanada a dokonca Čína, ktorá má najväčší suverénny fond. Cieľom opatrení jednotlivých krajín je overovať to, či nákupy jednotlivých suverénnych fondov, ale aj štátnych firiem nie sú hrozbou národným záujmom a národnej bezpečnosti.

V októbri sa ministri financií ekonomicky najsilnejších krajín sveta dohodli, že Medzinárodný menový fond a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vytvoria špeciálne kódexy správania sa pre investorov a pre krajiny, do ktorých prichádzajú investície.

Roky drahej ropy a chronický deficit obchodnej bilancie USA s ázijskými krajinami viedli k tomu, že sumárne aktíva fondov dosiahli 2 – 2,5 bilióna USD. Oslabovanie kurzu amerického dolára viedlo manažérov fondu k tomu, aby hľadali nové objekty vhodné na investovanie. Keď sa začala kríza na americkom hypotekárnom trhu, prirodzeným objektom pre investovanie sa stali akcie finančných inštitúcií.  V druhom polroku tohto roku investovali suverénne fondy – podľa prepočtu Bank of America – do akcií finančných inštitúcií 60 mld. USD.

Zatiaľ suverénne fondy počúvajú obavy politikov z ekonomicky vyspelých krajín. Kupujú len malé balíky akcií a sú pasívnymi investormi, ktorí sa nepodieľajú na riadení firiem. Ich podiely sa budú však očividne zväčšovať. Toto tvrdenie má jednoduchý dôvod. Nerovnováha v obchode medzi dodávateľmi a odberateľmi surovín sa zväčšuje. V roku 2007 zdražela ropa, kovy, obilie, či drevo. Standard Chartered predpokladá, že suverénne fondy budú mať o desať rokov aktíva 13  biliónov USD. Aj ďalej sa budú prvé stránky ekonomických denníkov venovať súťaži pri nákupe aktív.

 

Ako príklad spomenieme najvýznamnejšie nákupy. V decembri   China Investment Corporation (CIC) kúpila akcie   Morgan Stanley za 5 mld. USD. Predtým singapúrsky Temasec Holdings kúpil akcie  UBS, Abu Dhabi Investment Authority kúpil  podiel v Citigroup a ten istý CIC akcie  Blackstone.

 

VLADO BAČIŠIN