Naše storocie je už elektronické. Nevieme si prestavit svet bez telefónov, pocítacov ci bankomatov – hoci platobné karty nemajú na Slovensku dlhú históriu. Vlastne ešte pred takými desiatimi rokmi sme ani netušilili, ako fungujú. A ked zamestnávatelia prišli s nápadom posielat výplatu na úcty, nastala doslova hystéria. Ludia sa pýtali seba aj okolia: „Co to odo mna vlastne chcú?“ Všetci sme boli totiž zvyknutí na vyplácanie „na ruku“. Dostali sme peniaze do obálky, mohli si ich hned chytit a prerátat. Na bezhotovostnú spolocnost sme neboli pripravení. Už predtým síce fungovali sporožírové úcty, ale spôsob ich používania bol úplne iný.

Ozajstný chaos nastal pri prvom použití bankomatu. Najhoršie na niektorých z nich bolo, že nekomunikovali v slovencine. A ak aj áno, mnohí nesprávne zvolili jazyk a boli „nahratí“. Nejako sme sa však cez toto obdobie dostali. Teraz by sme mali preskocit dalšiu prekážku. Nie reálnu, ale psychologickú. Takú, ktorá existuje len v našej mysli. A tou je platenie kartou v obchode.

„Platobné karty pomáhajú Slovensku na ceste k bezhotovostnej spolocnosti, v ktorej banky a obchodníci môžu pracovat efektívnejšie, prostredníctvom znižovania manipulacných nákladov spojených s hotovostou. Výhodou takejto spolocnosti je skutocnost, že financné prostriedky sú uložené v bankovom systéme a môžu sa kedykolvek použit napríklad na komercné pôžicky, ktoré sú hlavným faktorom ekonomického rastu,“ vyjadrila sa Anne Cobbová, prezidentka VISA CEMEA (stredná Európa, Blízky východ a Afrika), na nedávnej návšteve Slovenska. Banka s bezhotovostným systémom je aj omnoho pružnejšia. A pokial bankový trh funguje dobre, ekonomika krajiny je v pluse.

Bezhotovostná spolocnost

Napriek svojej typickej vlastnosti – nedôvercivosti patrí slovenská siet obchodníkov, ktorí akceptujú platobné karty, k jednej z najrozvinutejších v strednej Európe. Takže môžeme strucne povedat, že platobné karty sú príma. Ked si už na ne zvykneme, sme radi, že nemusíme v penaženke nosit velkú sumu penazí. A cibríme si aj pamät. Ved spomenút si na PIN je niekedy dost obtažné. Najmä ak má niekto kariet viac. Ešte jedna vynikajúca vlastnost kariet: môžete íst s prázdnou penaženkou do zahranicia a tam platit kartou vydanou v Slovenskej republike. Za posledný rok sa pocet platobných kariet významne zvýšil. Na konci roku 2002 dosiahol ich pocet 2,4 milióna kusov. Autorizacné centrum Slovenska (ACS) má v správe 1,4 milióna z nich. ACS zabezpecuje nepretržitú autorizáciu a spracovanie elektronických transakcií on-line v sieti bankomatov a platobných terminálov pomocou kariet vydaných slovenskými aj zahranicnými bankami.

O tom, že slovenskí spotrebitelia si v coraz väcšej miere zvykajú na nový štýl nakupovania a využívanie bezhotovostných platieb, svedcí aj fakt, že takmer 53 miliónov kartových transakcií pripadlo na bankové operácie. „Velmi nás teší výrazný nárast používania platobných kariet v uplynulom roku. Súcasný trend potvrdzuje, že slovenskí spotrebitelia sa coraz viac zacínajú správat ako ludia vo vyspelých západných krajinách a elektronické platby sa stávajú bežnou súcastou života,“ skonštatoval Peter Gabriž, generálny riaditel ACS.

Na Slovensku pôsobia viaceré spolocnosti, ktoré vydávajú platobné karty. Pravdaže, záleží hlavne na bankách, ktoré z nich preferujú. Najpoužívanejšími sú Eurocard/Mastercard spolocnosti MasterCard International a Visa Electron spolocnosti VISA International. Nie je však problém, samozrejme, po splnení podmienok (väcšinou je to urcitá penažná suma), získat karty aj iných spolocností, ako napríklad American Express, Diners Club, JCB a Cetelem. Problémom pri kartách týchto firiem je len fakt, že síce máte kartu a na nej viac ako dostatocné množstvo penazí, ale aj tak môžete mat „tažkosti“. Pýtate sa preco? Odpoved je jednoduchá. „Na celom svete sa karty spolocnosti VISA a MasterCard akceptujú viac než ostatné,“ konštatuje hovorca VÚB Marián Horváth. Firmy American Express, Diners Club, JCB a Cetelem majú totiž vyclenenú siet hotelov, reštaurácií a butikov, kde nie je problém platit ich kartami. Avšak v McDonalde nimi za jedlo urcite nebudete môct zaplatit. Niektoré banky (ale aj iné spolocnosti, napríklad rôzne splátkové firmy) vydávajú aj takzvané „vlastné“ platobné karty.

Stací si len vybrat

Všetky slovenské banky už vlastne dávajú svojim klientom možnost vybrat si kartu tej spolocnosti, ktorá im najviac vyhovuje. „Akú platobnú kartu klient chce, o tom rozhoduje sám. Väcšinou to závisí od toho, na co ju chce používat,“ vysvetluje Rudolf Gálik z UniBanky. „Vo väcšine poskytovaných služieb sa karty spolocnosti VISA a MasterCard výrazne nelíšia,“ konštatuje. Zuzana Jurcová z Istrobanky si myslí, „že výhody oboch typov kariet sú porovnatelné. Klienti si ich vyberajú skôr podla vkusu a regiónu v zahranicí, kam plánujú cestovat.“

O vydanie elektronických debetných kariet Maestro a VISA Electron môže požiadat každý klient. „Na embosované platobné karty VISA Classic a MasterCard musí mat klient v banke urcitú históriu úctu,“ objasnuje situáciu hovorkyna Poštovej banky Tatiana Maková. Solventnejším klientom banky sa vydávajú bonitnejšie karty typu Business a Gold. Výhody urcitej karty vyplývajú najmä z jej charakteru, ci ide o kreditné (charge) karty alebo o karty debetné. Pochopitelne, úlohu tu zohrávajú aj doplnkové služby a spôsob rucenia zo strany klienta pri strate a pri blokácii karty.

Hoci spolocnost MasterCard má na Slovensku väcšie zastúpenie, ani VISA International nezaostáva. A. Cobbová predpokladá, že ešte do konca tohto roka by mohli byt na Slovensku vydané prvé platobné karty VISA s cipom, ktorý má byt náhradou za magnetický prúžok. Ich výhoda je vo väcšej bezpecnosti, rýchlosti, pružnosti a, pochopitelne, aj vo väcšej pamäti a operacnej kapacite.