Necelých 21 040 Sk mesačne vynaložil vlani zamestnávateľ v priemere na jedného svojho zamestnanca. Samotná mzda pracovníka pritom z tejto čiastky predstavovala 61,9-% podiel a až 24,2 % zabrali povinné poistné odvody na sociálne zabezpečenie.

Na základe výberových štatistických zisťovaní za rok 2002 o tom dnes informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Generálny riaditeľ sekcie ŠÚ Milan Olexa na tlačovej besede doplnil, že priame náklady práce, do ktorých okrem samotnej mzdy a náhrady mzdy vchádzajú napríklad aj peňažné plnenia zo zisku podniku, dosiahli na celkových nákladoch na pracovnú silu súhrnne 71,2 %. Na nepriamych nákladoch sa mimo poistných odvodov podieľali ešte rôzne sociálne výhody, výdavky na školenia, či sociálne dávky. Za posledných sedem rokov, ako podotkol Olexa, sa pritom vo vývoji nákladov práce prejavil pozitívny trend, keď vzrástli o takmer 78 %.

„Najvyššie výdavky na prácu na úrovni 37 010 Sk sme zaznamenali v odvetví finančného sprostredkovania,“ skonštatoval ďalej generálny riaditeľ. S odstupom nasleduje výroba a rozvod elektriny, plynu a vody s 27 596 Sk na zamestnanca a nehnuteľnosti, výskum a vývoj a obchodné služby s 24 477 Sk. Najnižšie náklady práce sa už dlhodobo udržujú v hoteloch a reštauráciách, kde dosiahli len 14 655 Sk, pôdohospodárstve s 16 174 Sk, ako aj školstve, kde sa pohybovali na úrovni 17 518 Sk.

Olexa upozornil, že výrazné sú tiež regionálne rozdiely, keď priemerná úroveň v poradí druhého Košického kraja s nákladmi 20 901 Sk je o viac ako pätinu nižšia a v poradí posledného Prešovského kraja so 17 487 Sk je až o tretinu nižšia oproti dominantnému Bratislavskému kraju. V tomto regióne dosiahli náklady na prácu 26 957 Sk za mesiac.

Najviac na svojich zamestnancov vynakladali v minulom roku subjekty s 1 000 a viac pracovníkmi a rovnako sa takýto efekt prejavil u súkromných medzinárodných podnikov a zahraničných spoločností.