V prieskumnom projekte Stredoeurópského inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) v poslednom štvrťroku minulého roka najvyššie hodnotili koncepciu reformy armády. Prieskum Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení (HESO) vysoko ocenil aj zrušenie štátnych fondov a možnosť určenia 1% zo zaplatenej dane z príjmu na podporu konkrétnych verejnoprospešných aktivít. Najmenšiu spokojnosť účastníci prieskumu vyjadrili s návrhom na zmenu spôsobu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. (SPP).

Rating štvrtého štvrťroka 2001 na Slovensku stúpol oproti tretiemu kvartálu minulého roka z 42,5 bodu na 59,7 bodu. Rating je priemerom ratingov všetkých opatrení prijatých v danom štvrťroku a odráža názor hodnotiacej komisie na kvalitu a dôležitosť prijímaných opatrení. Projekt HESO organizuje Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), pravidelného štvrťročného hodnotenia sa zúčastňujú ekonómovia, analytici, odborní žurnalisti, zástupcovia akademickej obce, stavovských organizácií a samosprávy.

Komentár hodnotiacej komisie k 5 opatreniam s najvyšším ratingom:

Odborníci v hodnotiacej komisii vysoko ocenili schválenú koncepciu výstavby ozbrojených síl, ktorá počíta s radikálnym znížením počtov ľudí v armáde i vojenskej techniky na úroveň, ktorú si štát môže ekonomicky dovoliť. Nová zreformovaná armáda by mala byť preto malá ale zároveň modernejšia a akcieschopnejšia, aby sa mohla plnohodnotne zapojiť do kolektívnej obrany NATO. Pozitívnym aspektom koncepcie je aj snaha o zrušenie povinnej základnej vojenskej služby od roku 2006. V súčasnosti totižto nie je dostatok času, ani prostriedkov na kvalitný výcvik vojakov ZVS. Definovanie strategickej vízie slovenskej armády a jej následná úspešná reforma je jedným zo základných predpokladov prijatia SR do NATO.

Zákon rušiaci väčšinu štátnych účelových fondoch by mal preradením ich aktivít do programov jednotlivých kapitol rozpočtu centrálnej vlády odstrániť zakrývanie deficitov a zvýšiť transparentnosť verejných financií. Stanovovanie výdavkov na jednotlivé programy a riadenie ich dlhu na centrálnej úrovni by malo zvýšiť tiež efektívnosť vynakladania verejných zdrojov, avšak vzhľadom na presun všetkých aktív bývalých fondov spolu so zamestnancami nemožno očakávať výrazný pokles administratívnych nákladov na správu týchto programov.

Od tohto roku je po prvýkrát občanom na Slovensku umožnené rozhodovať o použití časti svojich peňazí z odvedených daní. Budú môcť určiť 1% zo zaplatenej dane z príjmu na podporu konkrétnych verejnoprospešných aktivít podľa vlastného výberu. Hodnotiaci podčiarkli obrovský význam zavedenia tohto nového inštitútu v našom právnom poriadku. Občania si začnú uvedomovať svoju zodpovednosť za veci verejné, svoje právomoci pri nakladaní s časťou verejných prostriedkov a budú sa viac zaujímať o rozdeľovanie daní. Aj keď je súčasná 1%-uálna výška daňovej asignácie iba symbolická, predstavuje psychologicky významný posun od štátneho dirigizmu/etatizmu smerom k občianskej spoločnosti.

Kladne prijatý návrh nového modelu poskytovania dovozných a vývozných licencií by mal zvýšiť transparentnosť poskytovania licencií, znížiť korupciu i zjednodušiť a zrýchliť administratívny postup pri ich udeľovaní. Zavedenie trhových princípov (aukcia licencií) vylučuje subjektívne motívy v oblasti rozhodovania o pridelení licencie a pozitívom je i zrušenie automatických licencií. Skrátenie lehôt na vydanie licencie, povinnosť zverejňovať podmienky a výsledky licenčných konaní, povinnosť definovať dôvody neudelenia alebo odňatia licencie i poskytovanie licencie v aukcii sú podľa hodnotiacich opatrenia prispievajúce ku kvalite podnikateľského prostredia.

Návrh novely zákona o poisťovníctve harmonizujúci túto oblasť so štandardmi EÚ by mal zvýšiť bezpečnosť klientov a stabilitu subjektov podnikajúcich v poisťovníctve. Konsolidovaný dohľad by mal zamedziť prípadným rizikám vyplývajúcim z majetkových účastí v dcérskych subjektoch. Polemiky zazneli na adresu nových povinností subjektov poisťovníctva, nakoľko zvyšujú ich náklady (poistní makléri – poistenie hmotnej zodpovednosti, poisťovne – garančný fond). Posilnenie právomocí ÚFT nad poisťovníctvom by malo zvýšiť efektívnosť regulácie, no jej kvalita bude výrazne závisieť od skúseností a odbornej úrovne jeho personálu.

Komentár hodnotiacej komisie k 5 opatreniam s najnižším ratingom:

Hodnotiaca komisia považuje akékoľvek diskusie, ktoré by v záverečnej fáze privatizačného procesu menili schválený a prebiehajúci spôsob predaja SPP, za veľmi škodlivé. Zastavenie alebo zmena podmienok privatizácie v období, keď bol už vypísaný medzinárodný tender, užšia skupina záujemcov vykonáva hĺbkový audit v spoločnosti a pripravuje záväzné ponuky, môže mať za následok obrovské škody. Investori môžu stratiť dôveru a záujem o krajinu, výrazne sa môže znížiť výnos z privatizácie SPP, bude sa naďalej odkladať spustenie dôchodkovej reformy, nastať môžu problémy s financovaním štátneho dlhu a poklesnúť môže aj kurz koruny. Navyše samotný návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny na premenu akcií na podielové listy sa javí ako zmätočný. Naša legislatíva takýto postup nepozná. Výnosnosť podielových listov je veľmi netransparentná, nehoriac o podstatne nižšej likvidite v porovnaní s čistými peniazmi. Rovnako tak administrácia podielových listov by si vyžadovala náklady, zatiaľ čo správu devízových privatizačných príjmov vie nepochybne profesionálne a lacno zvládnuť NBS. V prepočte na jednu akciu SPP by tiež investor zaplatil určite menej pri menšom balíku ako pri kúpe celých 49% akcií. Najväčší prínos privatizácie bude, ak nový akcionár bude mať väčšinu manažérskych právomocí, čím bude môcť riadiť podniku, nakoľko v minulosti štát aj v prípade SPP dokázal, že je neschopným vlastníkom.

Návrh na odkúpenie košických lesov by bol nebezpečným precedensom smerom k všetkým samosprávam, nakoľko by hovoril, že zodpovedné hospodárenie s majetkom mesta je zbytočné, nakoľko nehospodárnym samosprávam štát v prípade problémov pomôže. Realizácia návrhu by sa zodpovednosť za chybné rozhodnutia košickej samosprávy preniesla na všetkých daňových poplatníkov a taktiež by vyvolala požiadavky na podobnú pomoc zo strany ostatných samospráv. Takmer všetci členovia hodnotiacej komisie súhlasili s postupom Vlády SR, ktorá tento návrh odmietla.

Zákonom o poštových službách stanovený monopol Slovenskej pošty (SP) na prepravu zásielok do 1 kg, ako aj stanovovanie monopolu na určité služby vôbec, bolo odmietnuté. Kritizovaný bola i kompenzácia strát vznikajúcich realizáciou univerzálnej služby (poskytovanie poštových služieb i do miest, kde sú stratové), na ktoré by mali vďaka nejasnému zneniu zákona v prospech SP prispievať všetci prepravcovia zásielok do 31,5 kg. Zákon chráni SP, preto nepovedie k nižším cenám a kvalitnejším službám.

Predĺženie zákazu exekúcií časti majetku zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení do konca roku 2002 považujú odborníci za nesystémové opatrenie, ktoré síce zrejme prechodne pomôže zabrániť definitívnemu rozpadu financovania zdravotníctva, neumožňuje však veriteľom zdravotných poisťovní vymáhať si svoje pohľadávky, čím sa znevýhodňuje jedna skupina veriteľov. To bude mať za následok prehlbovanie korupcie, keďže jediný spôsob, ako si veritelia budú môcť zabezpečiť úhrady, zostanú úplatky. Opatrenie predstavuje deformáciu ekonomického prostredia a nemotivuje dlžníkov k racionálnemu a efektívnemu hospodáreniu, odstraňuje síce následky, ale nepokúša sa o riešenie príčin. Kým Slovensko nezrealizuje skutočnú reformu financovania zdravotnej starostlivosti, bude tu stále priestor pre mnohé neštandardné, neefektívne „riešenia“ a plátanie dier.

Návrh odstraňujúci používanie stravných lístkov na iné ako stravné účely je racionálny, ale obmedzenie ich použitia len na teplú stravu by diskriminovalo ľudí uprednostňujúcich iné druhy požívatín. Niektorí hodnotiaci navrhujú inštitút gastrolístkov celkom zrušiť, nakoľko sú neefektívnou reguláciou, z ktorej profitujú len spoločnosti vydávajúce stravné lístky. Suma príspevkov (štátu, zamestnávateľa, zamestnanca) na gastrolístky je preto vyššia ako hodnota samotných gastrolístkov, nakoľko treba pokryť administratívne náklady na ich vydanie a distribúciu, ako aj provízie spoločnostiam vydávajúcim tieto lístky. Tento rozdiel znáša hlavne štát – nižším výnosom dane z príjmu, nižšími odvodmi do fondov sociálneho zabezpečenia, a na druhej strane zamestnanci nižšími mzdami, čím si zamestnávatelia kompenzujú svoje príspevky.

HESO- Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení
IV. ŠTVRŤROK OKTÓBER – DECEMBER 2001		RATING
PORADIE OPATRENÍ PODĽA RATINGU		[-300;300]
1.	Koncepcia reformy armády	136,0
2.	Zrušenie štátnych fondov	117,8
3.	Určenie 1% dane z príjmu občanmi na verejnoprospešné účely	116,9
4.	Návrh nového modelu udeľovania dovozných a vývozných licencií	95,8
5.	Návrh novely zákona o poisťovníctve	95,0
6.	Návrh zákona o Súdnej rade	94,3
7.	Predaj Investičnej a rozvojovej banky (IRB), a.s.	83,6
8.	Pridelenie frekvencií TV Global	79,0
9.	Zvýšenie dôchodkového veku žien	74,9
10.	Vydávanie aproximačných nariadení vládou	70,5
11.	Spoplatnenie externého štúdia na vysokých školách	66,8
12.	Úľavy podporu zamestnávania dlhodobo nezamestnaných	61,7
13.	Zvýšenie spotrebnej dane z tabaku	55,3
14.	Návrh na zriadenie daňovej polície a daňového úradu pre vybrané subjekty	54,5
15.	Zmluva s EBRD o grante na odstavenie JE V-1 Jaslovské Bohunice	49,6
16.	Nový štátny sviatok SR – 17.november	47,1
17.	Zvýšenie cien plynu	44,0
18.	Privatizácia Transpetrolu,a.s.	31,8
19	Novela o rozpočtových pravidlách – hospodárenie samospráv	26,4
20	Štátny rozpočet narok 2002	20,2
21	Návrh na plošné vyplácanie prídavkov na deti	-10,9
22	Predaj Reštitučného investičného fondu	-22,2
23	Stravné lístky	-27,9
24	Predĺženie zákazu exekúcií zdravotných poisťovní	-45,7
25	Poštový zákon	-45,8
26	Návrh na odkúpenie košických lesov štátom	-78,0
27	Návrh na zmenu spôsobu privatizácie SPP, a.s.	-95,8
	RATING IV. ŠTVRŤROKA 2001 – prijaté opatrenia	59,7
	RATING III. ŠTVRŤROKA 2001 – prijaté opatrenia	42,5