Pri posledných faktúrach za energiu mnohých možno rozbolela hlava. Postupná liberalizácia cien energie a prakticky zrušenie štátnych dotácií na ceny tepla pre obyvatelstvo nás postavila pred otázku, ako znížit výdaje domácnosti za energetické platby. Zvýšené ceny elektriny i zemného plynu neovplyvníme, no môžeme sa sústredit na ich spotrebu. Nie tak, že o štvrtej vypneme kúrenie, lebo je drahé, svietit budeme svieckami a petrolejkami ako kedysi a od kúrenia plynom a elektrinou sa vrátime opät k drevu a uhliu. Aj to je, samozrejme, riešenie a niekomu azda vyhovuje.

No skúsme spotrebovat menej a zachovat si súcasný komfort. Musíme sa teda zamysliet nad celkovou spotrebou energií v domácnosti. V poslednom období je hitom výmena obycajných žiaroviek za šetriace. Stoja niekolkonásobne viac, no svojimi vlastnostami pomáhajú usporit elektrickú energiu. Žiarovky sú však len prvý a najmenší krôcik, ktorý treba spravit, ak chceme zvýšit efektívnost spotreby. Podla údajov zo Slovenského plynárenského podniku (SPP) na osvetlenie minieme len jedno až dve percentá z celkovej spotreby energie.

Najväcší podiel má vykurovanie, v bytoch tvorí 59, v domoch až 80 % z celkovej spotreby. Nasleduje teplá úžitková voda s podielom 24 % v bytoch a 12 % v domoch. Ostatná spotreba, napr. elektrospotrebice, tvorí v bytoch 15 % a v domoch 7 % z celkového koláca. Šetreniu energie sa urcite budeme venovat aj v dalších císlach PROFIT-u, teraz si skúsme povedat o tom, kam sa stráca teplo a co môžeme spravit pre to, aby sme znížili faktúry za kúrenie. Takisto vysvetlíme, co sú to energetické štítky a akú majú úlohu.

Teplo uniká oknami

Casto sa stáva, že napriek tomu, že v domácnosti sa kúri vo všetkých miestnostiach rovnako, v niektorých je chladnejšie. Spôsobujú to tepelné úniky, ktoré sú nepriatelom našich penazí. Všetky vykurované objekty – budovy sú zdrojom tepelných strát. Podla priemerných štatistických údajov najviac tepla uniká otvorovými konštrukciami, ako sú okná a dvere. Dalšie teplo môže unikat obvodovými stenami, strešnými konštrukciami a podlahami. Preto dobré tepelnoizolacné vlastnosti obvodových konštrukcií sú základnou podmienkou obmedzenia tepelných strát do okolia. Okná a dvere nie je zvycajne možné vymenit okamžite. Ako rýchle opatrenie sa odporúca aspon ich utesnenit. Na trhu sú k dispozícii rôzne prostriedky od samolepiacich pruhov až po penové hmoty. Úplne ideálne by bolo kompletne zateplit celý objekt. Takéto opatrenie však nie je záležitostou niekolkých dní, a nie je ani lacné. Pomer ceny investície a toho, co ušetríme, vyjadruje približne jednoduchý cas návratnosti. Niektoré opatrenia sú, takpovediac, rýchlonávratné. Patrí k nim napr. aj spomínané utesnenie otvorových konštrukcií. Komplexné zateplenie celého objektu, ktoré je z technického hladiska najlepšie, patrí však ešte stále k opatreniam s dlhším casom návratnosti. V optimálnych prípadoch je možné pocítat s návratnostou okolo desat rokov.

Dodatocným zateplením, okrem zníženia tepelných strát prechodom cez obvodové konštrukcie, dosiahneme zvýšenie teploty povrchu vnútorných stien v miestnostiach. Táto teplota má vplyv na vnútornú teplotu vzduchu. Ich súcet z hladiska optimálneho pocitu tepla má byt 38°C. O co dosiahneme v miestnosti vyššie povrchové teploty stien, o to menej potrebujeme zohriat vzduch v miestnosti. Ak je napr. teplota stien 16°C, tak pre dostatocný pocit tepla musíme udržovat teplotu miestnosti na hodnote 22°C. Naproti tomu, ak sa nám podarí zateplením dosiahnut vnútornú povrchovú teplotu 18°C, na dosiahnutie tepelnej pohody nám postací vnútorná teplota vzduchu 20°C. To znamená, že môžeme vykurovat na teplotu o 2°C nižšiu. Kedže zníženie teploty o 1°C ušetrí 5-6% paliva, znamená to úsporu 10-11% na nákladoch energie.

Rýchle opatrenia

Dalším opatrením, ktoré môže pomôct, je inštalácia termoregulacných ventilov na radiátory, cím môžeme ovplyvnit výšku teploty v miestnostiach, spotrebu energie, a teda aj výšku svojho úctu za energiu. Je dobré vykurovat na teplotu, aká je zo zdravotného hladiska potrebná, a nie na takú, akú nám vykurovací systém umožnuje. Odporúcané teploty pre jednotlivé miestnosti v obytných domoch sú uvedené napr. vo vyhláške c. 15/1999 Z.z., kde sa pre obývacie miestnosti, kuchyne a WC uvádza teplota 20°C. Na vykurovanie je nárocnejšia kúpelna s odporúcanou teplotou 24°C. Pre predsiene a chodby by mala postacovat teplota 15°C a pre vykurované schodištia dokonca len 10°C.

Dalej je dôležité uvedomit si, že pocit tepelnej pohody ovplyvnuje nielen teplota v miestnosti, ale aj vlhkost vzduchu. Vlhký vzduch pôsobí teplejšie. Na trhu dostat rôzne zvlhcovace. Poslúžia však aj živé kvety, ktoré pravidelne zalievame. Samozrejme, dôležité je umiestnenie záclon alebo závesov na okne tak, aby neprekrývali radiátory, aby siahali len po parapetnú dosku, a nezabranovali prestupu tepla do miestnosti. Usporíme tak 25 % energie. Aj zatiahnuté závesy pomáhajú udržat teplo v izbe. Tepelnú úsporu môžeme dosiahnut aj umiestnením izolacnej fólie medzi stenu domu a radiátor tak, aby odrážala a viedla teplo spät do miestnosti. Výber správneho oblecenia tiež prispeje k úsporám energie. Nebudeme teda chodit v zime doma v tricku, ale oblecenie vhodne prispôsobíme. V noci, ked je väcšina z nás v posteli, je možné primerane znížit teplotu v jednotlivých miestnostiach o nejaké dva, tri stupne. Tento tzv. nocný útlm je najlepšie optimalizovat pre každú izbu samostatne.

Je samozrejmé, že obytné miestnosti treba vetrat. Castým a nesprávnym spôsobom vetrania je trvalo pootvorené okno a doslova sa to rovná vyhadzovaniu penazí von oknom. Správne je vetrat krátko a intenzívne. Cas vetrania závisí od rocného obdobia, resp. vonkajšej teploty. V zime vetráme spravidla dvakrát denne po 5 minút každú miestnost. Cím je vonku chladnejšie, tým kratší je cas potrebný na vetranie.

V niektorých domácnostiach casto nechcú, alebo nemôžu investovat do stavebných úprav, ktoré zlepšia izolacné vlastnosti bytu alebo domu. V správnom vetraní, jednoduchom utesnení okien, skrátení záclon, zatahovaní závesov a regulácii teploty v jednotlivých miestnostiach však môžu nájst lacný spôsob, ako ušetrit peniažky za vykurovanie.

Energetické štítky pomáhajú pri výbere

Podiel elektrospotrebicov na celkovej spotrebe energie v domácnosti sa postupne zvyšuje. Preto je potrebné uvažovat nad hospodárnostou nového prístroja už pri nákupe. Oznacovanie energetickým štítkom je prehladná a dostatocná informácia o energetickej efektívnosti domácich pomocníkov. Najskôr sa zacal uplatnovat v Európskej únii na základe rámcovej smernice. Výrobky, ktoré sa k nám dovážali, museli byt oznacené. U nás zákon štítkovanie nepredpisoval. Podla jednotlivých nariadení vlády SR z roku 2002 sú však štítky už aj súcastou niektorých spotrebicov na Slovensku. Oznacovacia povinnost sa vztahuje na prácky, svietidlá, elektrické bubnové sušicky, elektrické chladnicky, elektrické mraznicky a ich kombinácie, kombinované prácky so sušickou a umývacky riadu. Vo všetkých prípadoch ide o elektrospotrebice urcené pre domácnost.

Co oznacuje štítkovanie? Pozornost pritahuje najmä sedem farebných pruhov, ktoré sú oznacené písmenom A až G. Udávajú tzv. triedu energetickej hospodárnosti (tento pojem je uvedený v nariadeniach vlády). Písmenami A až B sa oznacujú úsporné elektrospotrebice. Menej úsporné sú oznacené písmenami C až E. Elektrospotrebice s oznacením F a G sa z hladiska úspor energie a efektívnosti neodporúcajú. Sú však lacnejšie, takže rozhodnutie je na kupujúcom. Dlžka farebných pruhov upozornuje na velkost spotreby. Farba pruhov poskytuje informáciu o prijatelnosti pre životné prostredie. Vybrané písmeno v ciernej šípke oznacuje príslušný farebný pruh. Z hladiska spotreby energie a prijatelnosti pre životné prostredie je teda najlepší spotrebic taký, ked na jeho energetickom štítku smeruje cierna šípka s písmenom „A“ k zelenému farebnému pruhu s oznacením „A“.

Spracované podla zdrojov SPP

a Slovenskej energetickej agentúry