Keď človek minie menej ako môže, tak ušetrí. Vláda vo vzácnej zhode s odborármi dospela k názoru, že menší ako plánovaný dlh je tiež úspora. Čo s peniazmi, ktoré vlastne ani neexistujú a napriek tomu „zavadzajú“. A tak sa vláda rozhodla, že odmení úradníkov. Vyčlenila 387 miliónov korún pre 281 tisíc ľudí. Presnú výšku odmeny pre svojich podriadených určia zamestnávatelia – prednostovia a šéfovia štátnych úradov a organizácií. Vláda má dobrý pocit, že sa postarala o úradnícky stav, odborári sa tešia, že vláda akceptovala aspoň jeden z ich návrhov. A aby mala vec skutočne seriózny podtón, dohoda vyžadovala kompromis. Odborári zľavili, vláda prihodila.

Jeden zo zhovorčivých úradníkov zdôraznil, že ide o čiastočné riešenie mzdovej situácie najslabšie platených štátnych zamestnancov. Niečo asi nefunguje, keď najslabšie platených je 281 tisíc. „Vláda podporila úsilie odborov,“ povedal hovorca a vysvetlil, že riešenie bolo podmienené „nájdením peňazí“. A vraj „…uvoľniť odmeny umožnil nižší deficit štátneho rozpočtu ako plánovaných 3,9%.“ A tak sa zdá, že vláda iba podporila úsilie odborov.

Nie je dobrá predstava, že skoro tristotisíc úradníkov celý rok tŕpne, či makroekonomický vývoj dovolí vyplatiť tisíckorunovú odmenu. Na odmeny majú ministerstvá a ostatné úrady premyslený a rokmi osvedčený postup. Je taký sofistikovaný, že sa mu dá hovoriť aj know-how. V návrhu štátneho rozpočtu si úrad naplánuje napríklad 163 zamestnancov. Štátny rozpočet dá peniaze na výplaty pre 163 úradníkov. V skutočnosti stihne prácu úradu 150 ľudí. Výplaty pre neexistujúcich trinástich plnia funkciu sporiteľne, z ktorej sa vyberá raz za štvrť alebo polrok. Tak vznikajú odmeny a čo je najzábavnejšie, zainteresovaní považujú tento spôsob za racionálny a spravodlivý.

Odmeny sa nevyplácajú za mimoriadne výkony, ale preto, že sú na ne peniaze. Falošné náreky o tom, že úradníci štátu zarábajú málo slúžia len na vytĺkanie peňazí, nie na zefektívnenie štátnej správy. Nevýkonný pracovník v súkromnom sektore nedostane ani mzdu, rovnako talentovaný kolega v úrade má nádej aj na odmenu.

Pri príprave Auditu súladu činností a financovania ústredných orgánov štátnej správy viacerí vyšší úradníci potvrdili, že možno lepšie výsledky by dokázali vyprodukovať aj s menším počtom ľudí…keby ich mohli zaplatiť. Keby mali dosť výkonných a schopných, mohli by sa zbaviť tých, čo v obleku prácu iba predstierajú.

Všetko, čo je toho hodno, má sa robiť za peniaze. Súčasný stav dovoľuje prežívať scénu z absurdného divadla. Úradníci majú pocit, že robia zadarmo a snažia sa presvedčiť „stránky“, že pečiatky a potvrdenia dostali od úradu tiež zadarmo. A všetci spolu zabúdajú, že to všetko si poriadne zaplatili.