Za fasádou gigantického burzového krachu akcií „novej ekonomiky“ sa skrýva príbeh o dejinnej, paradigmatickej zmene globálneho hospodárstva. V nijakom prípade nejde o podenkovú históru o rýchlom začiatku a ešte rýchlejšom konci info-technologických výdobytkov. Takto znie hlavný záver analýzy mníchovského výskumného inšitútu Wimmex, ktorej zásadné časti uverejnil renomovaný časopis WirtschaftsWoche. „Nová ekonomika“ má ďalekosiahly dopad na celkový hospodársky život na všetkých piatich kontinentoch.

Kľúčové body rozboru sú nasledujúce:

1. Štáty Európskej únie sa ohľadom počtu podnikov, aktívne operujúcich v internete, medzičasom nachádzajú na rovnakej úrovni ako Spojené štáty;

2. V Amerike sme na „novoekonomickom“ trhu svedkami dramatického triedenia internetovského zrna od info-technologických pliev. Toto triedenie je následkom nadbytočných a nezriedka zbytočných investícií, ktorých sme boli svedkami za prvotného „novoekonomického“ boomu. Zanikajú firmy, ktoré nie sú schopné generovať zisk, prežívajú spoločnosti s vyššími príjmami ako výdavkami – alebo aspoň reálnymi šancami na akú-takú ziskovosť ;

3. V samotnej „novoekonomickej“ oblasti prebiehajú dramatické štruktúrne zmeny. Zatiaľ čo výrobcovia hardvéru (teda telekomunikačných zariadení a počítačov) stagnujú, expandujú spoločnosti, ponúkajúce info-technologické služby (multimediálne firmy a servisné info-technologické podniky);

4. Nemecko sa pomaly ale iste stáva dominantným faktorom európskeho info-technologického trhu. Medzi Rostockom a Mníchovom podniká v tomto sektore 600 000 firiem so 7,8 miliónmi zamestnancami.

Štúdia mníchovského Wimmex-inštitútu v ďalšom podčiarkuje, že „nová ekonomika“ hrá v reálnom hospodárskom živote omnoho dôležitejšiu rolu, ako by sa mohlo zdať pri povrchnom pohľade na štatistické údaje. Príklad Nemecko: Do „novej ekonomiky“ nepatria totiž iba svetoznáme koncerny á la SAP, Intershop alebo Infineon, ale v čoraz väčšej miere aj podniky „starej ekonomiky“, ponúkajúce na trhu info-technologické výrobky a služby. Navyše, oficiálne štatistické údaje neberú do úvahy radikálne zmenené ekonomické reálie. Kto predáva knihy, kozmetické výrobky alebo ošatenie prostredníctvom globálnej počítačovej siete, dostane sa zo štatistického hľadiska do rubriky „(veľko-) alebo (malo-)obchod“ – spolu s klasickými obchodnými firmami a reťazcami predajní. Výsledok: Podľa nemeckej maloobchodnej štatistiky sa znížil počet maloobchodných prevádzok o 3 000; v skutočnosti zrejme skrachovalo 40 000 obchodíkov a svetlo sveta uzrelo 37 000 internetovských domovských stránok, zameraných na obchodovanie. Z podobného dôvodu nie sú v oficiálnych štatistických údajoch osobitne vykazované online-banky, internetovské výmenné platformy pre dodávateľov automobilových súčiastok a podobne. Nedostatočnosť štatistických údajov azda najlepšie ozrejmuje „novoekonomická“ dynamika, skrývajúca sa v rubrike „zvyšné služby“. Pod tento všeobecný pojem sa klasifikujú všetci malí podnikatelia – podľa nezávislých štúdií až tretina všetkých samostatných podnikateľov sa zaoberá písaním softvéru, intenetovskými a info-technologickými aktivitami.

V kocke: Aktuálna „novoekonomická“ situácia sa dá charaterizovať ako dramatický štruktúrny zlom. Určujúcim faktorom info-technologického vývoja už nie je technický rozmach a internetovská ponuka, ale čím ďalej tým viac zákaznícky dopyt. Predpovede, že „nová ekonomika“ zruší zákony „starej ekonomiky“ zostali ilúziami z ríše snov falošných internetovských prorokov. Podobne nereálnymi sa ukázali byť predpovede o nekonečnom hospodárskom boome a o konci konjunkturálnych cyklov. Najdôležitejším poznatkom je, že počítač a internet sú piliermi novej základnej, bazálnej technológie, ktorá je rozbuškou kolosálnej inovačnej vlny, zachvacujúcej celú ekonomiku – tak ako sme tomu boli svedkami pri parnom stroji alebo elektrickej energii.