Krajinou s najväčším podielom verejných služieb dostupných on-line je Švédsko, nasledované tesne Rakúskom, novo pristupujúce krajiny rebríček naopak uzatvárajú. Výnimkou je len Estónsko, ktoré sa umiestnilo na ôsmom mieste. Vyplýva to z výsledkov štúdie spoločnosti Capgemini, ktorá už piaty rok sleduje, ako sú implementované elektronické služby vo verejnom sektore vyspelých európskych krajín (tzv. eGovernment). „ČR sa z hľadiska počtu dostupných on-line verejných služieb umiestnila na 22. mieste z 28 sledovaných krajín. Slovensko sa v tomto rebríčku umiestnilo až na 26. mieste. Najnižší podiel verejných služieb dostupných on-line má Poľsko a Lotyšsko, ktoré rebríček uzatvára,“ uviedol generálny riaditeľ Capgemini pre ČR Patrik Horný.

Štúdia, ktorá je kľúčovou súčasťou programu eEurope Európskej komisie, má za úlohu sledovať rozsah verejných služieb, ktoré majú on-line k dispozícii občania a podnikatelia vo vybraných krajinách. Popri pätnástich pôvodných členov Európskej únie (EÚ), Nórska, Islandu a Švajčiarska sa štúdia v minulom roku zamerala tiež na desať nových členských krajín Európskej únie.

Ako vyplýva z výsledkov, tempo rozvoja eGovernment sa v roku 2004 oproti predchádzajúcim rokom spomalilo, a to nielen vďaka tomu, že do výskumu boli zahrnuté i nové členské krajiny EÚ. Úroveň sofistikovanosti on-line verejných služieb v tomto roku dosiahla 65 %. V pôvodných 15 krajinách EÚ ide o 72 %, v roku 2003 išlo o 67 %, nárast bol teda len 5 percentuálnych bodov. Rok predtým rast dosiahol 7 percentuálnych bodov. V novej členskej desiatke dosiahla úroveň eGovernmentu len 53 %.

Najväčší rozvoj v on-line komunikácii so štátnou správou pritom za uplynulých dvanásť mesiacov zaznamenal Island (20 %), Nemecko (15 %), Taliansko (13 %) a Veľká Británia (13 %). „Jedným z kľúčových poznatkov výskumu je skutočnosť, že v roku 2004 bolo v sledovaných krajinách poskytovaných 40 % verejných služieb celkom on-line. Medzi novými členmi EÚ je to iba 29 % verejných služieb, medzi pôvodnou pätnástkou EU 46 % služieb,“ dodal P. Horný. Podľa neho sa tak ukazuje, že v nových i pôvodných členských krajinách únie je stále vysoký potenciál na zvyšovanie tejto úrovne.