Kde majú podnikatelia uložených najviac peňazí? Najčastejšia odpoveď na túto otázku je – v bankách. Dá sa to však posunúť aj do trochu iného svetla. Pretože mnoho podnikateľských peňazí je odložených na súdoch. Reálne i fiktívne. Ako je to možné? Obchodné spory, ktoré na Slovensku trvajú približne päť až šesť rokov, nie sú výnimkou. Odčerpávajú sa tak peniaze z vrecka podnikateľa. A, pravdaže, stojí ich to aj čas, ktorý, ako všetci dobre vedia, sú peniaze. Ale ani poplatky nie sú najmenšie. Najmä teraz, keď sa zvýšili až na päť percent z hodnoty rozhodovanej veci.

Ako ďalší problém môžeme definovať ťažkosti s vymožiteľnosťou práva a v neposlednom rade aj neodškriepiteľný problém – korupciu na všeobecných súdoch. Popísali sa o tom už celé state v rôznych periodikách. Venovali tomu veľa času nielen odborníci, ale aj laici. Hovorí sa o tom stále. Namieste je otázka, či sa už vôbec začalo niečo robiť. Odpoveď znie – začalo, aspoň čiastočne. Vznikol totiž inštitút, ktorý by mal čiastočne odbremeniť všeobecné súdy. A to pri majetkových sporoch vznikajúcich z tuzemských alebo medzinárodných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov.

Všetko závisí od vôle

Týmto významným inštitútom je rozhodcovský súd. Upravuje ho zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2002.

Zákon však ustanovuje, že v tomto konaní možno rozhodovať len spory, ktorých účastníci môžu konanie pred súdom skončiť zmierom. Poslaním rozhodcovských súdov je riešenie sporov mimosúdnou cestou. Je založené na ochote sporných strán dosiahnuť prijateľné riešenie.

Na Slovensku už funguje päť stálych rozhodcovských súdov. Zväčša sa však špecializujú iba na určité oblasti. A podľa Jaroslava Brdu, predsedu novovznikajúceho rozhodcovského súdu pri Komore komerčných právnikov, nejako významnejšie klímu v obchodných sporoch neovplyvnili. Rozhodcovské konanie pre medzinárodné spory bolo u nás zavedené v roku 1963. Vnútroštátne spory sa takýmto spôsobom môžu rozhodovať až od začiatku 90. rokov. Rozhodcovské súdy pôsobia už v mnohých krajinách Európy, a rovnako aj v USA.

Aby však strany mohli riešiť spory takýmto spôsobom, musia uzatvoriť zmluvu. Aj rozhodcovskou doložkou k už jestvujúcej zmluve možno vyjadriť vôľu rozhodovať spor pred takýmto súdom.

Zahraničie už nebude problémom

Súdy budú rozhodovať v trojčlennom zložení. Ale to len v prípade, že dohoda neznela v prospech jedného rozhodcu. Môžu sa však zhodnúť aj na inom počte rozhodcov. Ich počet však musí byť v každom prípade nepárny.

Rovnako ako všeobecné súdy budú rozhodovať rozsudkom. Nebude však vyhlasovaný v mene republiky. A čo je dôležitá informácia pre verejnosť? „Rozhodnutia týchto súdov budú rovnocenné s rozhodnutiami všeobecných súdov – a budú mať aj rovnakú vykonateľnosť,“ uviedol Milan Čič. Nemenej dôležité je, že tieto rozsudky budú vykonateľné aj v zahraničí. Na rozdiel od všeobecných súdov, kde takáto možnosť neexistuje. Pretože už aj malí podnikatelia a živnostníci majú zmluvné vzťahy so zahraničím.

Proti týmto rozsudkom bude možné podať istú formu odvolania, tzv. protižalobu. Ako ďalej uviedol M. Čič, „dochádza tu k istej zákonom povolenej kontroverzii. Je tu totiž možnosť obrátiť sa na preskúmanie pôvodného rozsudku inými sudcami“. Ďalej môžu strany požiadať krajský súd, v obvode ktorého je stály rozhodcovský súd, o zrušenie tohto rozhodnutia.

Niektoré opravné prostriedky umožňujú až v trojročnej lehote napadnúť na všeobecnom súde arbitrážne rozhodnutie, ktoré medzičasom boli už vykonané. J. Brda to nepovažuje za šťastnú koncepciu. Komora komerčných právnikov sa preto bude usilovať o novelizáciu tohto zákona, či už vládnym návrhom, alebo poslaneckou iniciatívou.

V čom vlastne spočívajú výhody riešenia sporov takouto cestou? Predovšetkým v odbornosti sudcov. Tieto stále súdy majú totiž povinnosť viesť zoznam rozhodcov. Sporné strany sa však môžu dohodnúť na niekom úplne inom. Mali by si o ňom zistiť, či má určité vedomosti, odbornosť a kvalifikáciu. Ďalej je tu reálna nezávislosť rozhodcov a rýchlosť konania.

Ak sporné strany vedú už dlhší čas spor na všeobecnom súde, majú možnosť stiahnuť ho a obrátiť sa na rozhodcovský súd so záujmom, aby sa spor čo najskôr skončil. Konanie pred týmto súdom je v princípe neverejné. Vyzdvihol to aj M. Čič poznámkou, že „vytvára určitú dôvernejšiu atmosféru. A to dá prostredie na predloženie dôkazov, ktoré by strana za iných okolností inak nepredložila.“ Rozhodcovský súd nebude sám vyhľadávať dôkazy. Bude akceptovať tie, ktoré mu predložia sporné strany.

Odbremenia ostatných

Už spomínaný zákon o rozhodcovskom konaní dáva možnosť vytvárať rozhodcovské súdy aj právnickým osobám. J. Brda si myslí, že to nie je najlepšie riešenie: „Štát by nemal takúto významnú vec púšťať z rúk. Aj v zahraničí podobné súdy nepôsobia ako čisto súkromné, ale pracujú napríklad pri obchodných komorách.

Približne v rovnakom časovom horizonte začnú v SR pôsobiť dva nové rozhodcovské súdy. Prvým je stály Európsky rozhodcovský súd (ERS) pri Arbitrážnom a mediačnom centre v Košiciach. Je to zatiaľ jediný rozhodcovský súd, ktorý zriadila právnická osoba. Činnosť ERS sa začala 4. októbra tohto roku. Prvý zoznam rozhodcov obsahuje osem mien. Všetko sú to renomovaní odborníci. Na otázku, či rozhodcami budú aj sudcovia všeobecných súdov, odpovedal M. Čič, že ich účasť by nebola žiaduca.

Rozhodcovský súd ich má totiž odbremeniť od časti agendy, ktorou sú zavalení. Chce tým prispieť aj k stabilizácii vzťahov v tejto oblasti. „Do funkcie rozhodcu budú menovaní len odborníci. Nemusia to byť však iba právnici, ale napríklad aj ekonómovia,“ uviedol ďalej M. Čič. Súd má ambíciu sám sa financovať a zarobiť si na seba. Výšku poplatkov zástupcovia súdu ešte nezverejnili . Odvíjať sa však bude od výšky sporu. Zuzana Klímová, predsedníčka Predstavenstva Arbitrážneho a mediačného centra skonštatovala, že jedným z cieľov je spolupráca s európskymi a americkými rozhodcovskými súdmi a arbitrážnymi centrami.

Len odborníci

Druhým je Rozhodcovský súd Komory komerčných právnikov SR. Tento vzniká na základe zákona č. 448/2001 Z. z. „Prežili sme rok tvrdej driny, aby sme pripravili súd na riadne fungovanie.“ Svoju pôsobnosť začne v novembri tohto roku. Bude pojednávať v Žiline, kde je sídlo súdu. Ak sa však strany zhodnú, môže rozhodovať aj v Bratislave a v Košiciach. Tento súd zavádza dokonca nižšie poplatky ako všeobecné súdy. „U nás budú poplatky len vo výške 4 %,“ oznámil J. Brda.

Kto sa chce stať rozhodcom pri Komore komerčných právnikov, musí mať ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, čiže minimálne magisterské, a musí mať prax aspoň desať rokov v sporovej obchodnej agende. „Zákon to síce nevyžaduje, ale my áno! Pretože bez dobrých rozhodcov nemôže existovať kvalitný, uznávaný rozhodcovský súd,“ uviedol J. Brda. Na listine figuruje dvanásť stálych rozhodcov. Z toho traja špecialisti sú z Českej republiky. Cieľový počet rozhodcov by sa mal podľa J. Brdu ustáliť na 25 až 30.

Ak vzniknú pochybnosti o odbornosti rozhodcu, prípadne sa zistí jeho predpojatosť, predsedníctvo súdu pri KKP môže rozhodnúť o jeho vyškrtnutí zo zoznamu rozhodcov.

V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory (§1 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní):

a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,

b) o osobnom stave,

c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,

d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.

Čo je to rozhodcovská zmluva?

Je to dohoda medzi zmluvnými stranami. Môžu sa tam dohodnúť o riešení možných budúcich sporov zo zmluvných vzťahov v rozhodcovskom konaní. Táto zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve. Musí byť vyhotovená v písomnej forme, inak je neplatná.

Spôsobilosť byť rozhodcom

Rozhodcom sa môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú. Musí však spĺňať určité zákonom stanovené podmienky. Musí byť plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a bezúhonná. Mala by mať však skúsenosti potrebné na výkon funkcie rozhodcu.