Nafta, a.s. Gbely potrebuje, aby akcionári garantovali reštrukturalizáciu úverového portfólia spoločnosti. Úvery Nafty pritom dosahujú približne 2,7 mld. Sk. Podnik potrebuje strategického investora, ktorý bude pre banky akceptovateľný. Pre agentúru SITA to povedal generálny riaditeľ Nafty Arpád Demko. Reagoval tak na poradu ekonomických ministrov, ktorí pre riešenie situácie Nafty Gbely odporúčajú vytvoriť spoločný podnik Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) a Fondu národného majetku (FNM) SR. Na túto spoločnú firmu by mal prejsť rozhodujúci balík Nafty.
Okrem reštrukturalizácie krátkodobých úverov potrebuje Nafta v priebehu nasledujúcich deviatich rokov 8-10 mld. Sk na výstavbu dvoch nových zásobníkov na uskladňovanie zemného plynu. V súčasnosti sú všetky práce na týchto stavbách pre nevyriešenú finančnú situáciu pozastavené.
Podľa odborníkov plynie až 95 % príjmov Nafty Gbely z poplatkov hradených SPP za uskladňovanie zemného plynu. Tieto dosahujú približne 1,2 mld. Sk ročne. Zahraničný investor by v prípade získania kontroly nad Naftou s veľkou pravdepodobnosťou zvýšil cenu za uskladňovanie plynu. Získal by tak zdroje na riešenie zlej finančnej situácie spoločnosti. Rozhodujúcu časť nákladov súvisiacich s ozdravením podniku by tak nepriamo znášal SPP ako najväčší zákazník Nafty. V prípade vytvorenia spoločného podniku SPP a FNM by sa podľa pozorovateľov zvýšila hodnota majetku SPP. Ten by sa navyše mohol priamo podieľať na investičných aktivitách Nafty Gbely.
Podľa predbežnej dohody FNM a Druhej obchodnej, ktorá v roku 1996 sprivatizovala kontrolný balík akcií Nafty vo výške 45,9 % za 500 mil. Sk, má Druhá obchodná vrátiť 40,9 % akcií fondu. Po návrate akcií na účet FNM by sa mal tento podiel previesť do novozaloženej firmy, ktorá má byť spoločným podnikom SPP a FNM. O Naftu majú pritom záujem aj zahraniční investori, okrem iného aj Trans Canada Pipelines. Minister hospodárstva Ľudovít Černák však dnes potvrdil, že Nafta do zahraničných rúk zatiaľ nepôjde.